Už vieme, prečo astronauti vo vesmíre nejdú na veľkú

Vo vesmíre môže byť problémom aj niečo také obyčajné, ako návšteva toalety. Astronauti už dlho hlásia zápchu a spomalené trávenie, no až nové údaje ukazujú, čo sa pravdepodobne odohráva hlbšie v ich organizme.

Výskumníci z University of Copenhagen v spolupráci s NASA analyzovali 488 vzoriek krvi od 52 astronautov, ktorí medzi rokmi 2006 a 2018 pobývali na Medzinárodnej vesmírnej stanici. V krvi našli zmeny naznačujúce, že počas letu sa mení spôsob, akým črevné baktérie spracúvajú potravu.

Kľúčovým podozrivým je mikrogravitácia. Potrava sa môže črevami pohybovať pomalšie a baktérie tak dostávajú viac času na jej spracovanie. Namiesto fermentácie vlákniny sa vo väčšej miere dostávajú k bielkovinám. Pri ich rozklade však vznikajú látky vrátane amoniaku či sírovodíka.

Pri niekoľkomesačnom pobyte na ISS nemusí ísť o dramatický problém. Pri budúcich misiách na Mars by však astronauti mohli byť týmto zmenám vystavení podstatne dlhšie. Dlhodobé pôsobenie niektorých metabolitov môže nepriaznivo ovplyvňovať črevnú bariéru či obličky. Ďalší výskum zároveň ukazuje, že mikrogravitácia zasahuje pohyblivosť tráviaceho systému viacerými mechanizmami.

Dobrou správou je, že po návrate na Zem sa sledované metabolické zmeny rýchlo zmierňovali. Vedci preto skúmajú relatívne jednoduché protiopatrenia – viac vlákniny, probiotiká alebo spôsoby, ako podporiť pohyb čriev.

Cesta na Mars tak nemusí byť iba skúškou rakiet, radiácie a psychiky posádky. Jedným z problémov, ktoré bude treba vyriešiť, môže byť aj to, či ľudské črevá dokážu celé mesiace normálne fungovať bez gravitácie.