Desivý objav: Mamut mal v zube ukrytú smrteľnú baktériu

Vedci objavili v zube mamuta starom 1,1 milióna rokov najstaršiu bakteriálnu DNA na svete. Ukazuje sa, že tieto vyhynuté obry trpeli chorobami podobnými tým, ktoré sužujú dnešné slony.

Pred viac ako miliónom rokov sa po Zemi prechádzal stepný mamut, ktorého zub sa stal časovou kapsulou. Švédskym vedcom sa podarilo extrahovať z neho starovekú bakteriálnu DNA – vôbec najstaršiu mikrobiálnu DNA, aká bola kedy nájdená v hostiteľskom organizme. Tento objav ponúka vzácny pohľad do sveta mikróbov, ktoré formovali životy – a možno aj smrť – dávnych gigantov.

Výskum zverejnený v časopise Cell analyzoval 483 vzoriek mamutov, z ktorých 440 sa podarilo sekvencovať prvýkrát. Cieľom bolo odlíšiť DNA samotných mamutov od genetického materiálu mikroorganizmov, ktoré ich napadli počas života alebo po smrti.

Výsledok? Vedci identifikovali 310 rôznych mikróbov zo šiestich skupín, medzi nimi príbuzných Actinobacillus, Pasteurella, Streptococcus a Erysipelothrix. Niektoré z nich neboli len neškodní „spoločníci“ – patrili medzi potenciálne patogény. Objavili napríklad baktériu podobnú Pasteurella, ktorá spôsobuje smrteľné epidémie u dnešných afrických slonov.

Tím dokonca dokázal zrekonštruovať čiastočný genóm baktérie Erysipelothrix zo zuba 1,1 milióna rokov starého stepného mamuta (Mammuthus trogontherii). Ide o patogén, ktorý dodnes infikuje ošípané, hydinu aj ďalšie zvieratá. Tento druh mamuta sa v ľadovej dobe vyskytoval v severnej Eurázii a Severnej Amerike a považuje sa za predka mamuta srstnatého a kolumbijského.

Najnovšie zistenia naznačujú, že vyhynuté ľadové obry trpeli podobnými chorobami, aké dnes sužujú ich žijúcich príbuzných – slony.