Čo jedli neandertálci? Vedci objavili šokujúci dôkaz

Nové zistenia naznačujú, že neandertálci boli kultúrne vyspelejší, než sa doteraz predpokladalo. Dôkazom sú odlišné mäsiarske praktiky, ktoré si vyvinuli dve susedné komunity na Blízkom východe pred 60 000 rokmi.

Vedci skúmali stopy po rezných nástrojoch na zvieracích kostiach nájdených v dvoch blízkych jaskyniach v Izraeli a zistili prekvapujúce rozdiely. To naznačuje, že rôzne neandertálske rodiny mohli mať svoje vlastné zaužívané postupy pri spracovaní a príprave mäsa, čo vrhá nové svetlo na ich komplexné správanie.

Odborníci skúmali kosti zo zvierat nájdené v jaskyniach Amud a Kebara, vzdialených od seba približne 70 kilometrov. Obe obývali neandertálci v období pred 50 000 až 60 000 rokmi. Neandertálci v oboch jaskyniach lovili rovnaké druhy zvierat a používali rovnaké nástroje.

Napriek tomu analýza rezných stôp, ktoré na kostiach zanechali, odhalila prekvapujúce rozdiely. "Všeobecne súčasné skupiny neandertálcov, ktoré obývali jaskyne Amud a Kebara, využívali podobné spoločenstvá kopytníkov jemne odlišnými spôsobmi," píšu autori štúdie.

Napríklad pri skúmaní dlhých kostí menších cicavcov, ako sú gazely, vedci zistili, že kosti z Kebary pozostávali z veľkých fragmentov s malým počtom stôp po rezných nástrojoch. Naopak, v Amude našli veľmi malé fragmenty kostí pokryté stopami po reze, ktoré sa navzájom prekrývali vo všetkých smeroch.

Pozrite si video o tom, ako neandertálci lovili: 

Podľa autorky štúdie Anaëlle Jallon sa tieto rozdiely nedajú vysvetliť rôznymi zručnosťami, nástrojmi alebo zdrojmi. Namiesto toho sa zdá, že kontrastné vzory rezných stôp sú výsledkom kultúrnych preferencií v oboch jaskyniach.

"Nemáme veľa iných zdrojov údajov, ktoré by vysvetlili, aké boli tieto rozdiely presne, ale mohlo by to byť v spôsobe, akým organizovali skupinu," hovorí Jallon. Naznačuje, že v Amude si mohol každý člen skupiny nakrájať malý kúsok mäsa, zatiaľ čo v Kebare mohla byť jedna osoba zodpovedná za jeho porciovanie. Iné možné vysvetlenie je, že sa v rôznych jaskyniach používali odlišné metódy prípravy mäsa, ako napríklad sušenie.

Čo je však najdôležitejšie, tieto praktiky zostali konštantné počas tisícročí. To naznačuje, že určité techniky spracovania potravín sa vyučovali a odovzdávali z generácie na generáciu, čo svedčí o kultúrnom prenose v rámci neandertálskych komunít.

"Dlho sme mali predstavu o neandertálcoch ako o ľuďoch veľmi zameraných na prežitie a nie veľmi kultúrne rozvinutých," hovorí Jallon. Až v posledných rokoch sa tento názor začal meniť s rastúcim počtom dôkazov o lokalizovanej neandertálskej kultúre. Zistenia z jaskýň Amud a Kebara sú ďalším krokom k pochopeniu behaviorálnej komplexnosti našej vyhynutej sesterskej línie.