Najväčšie tajomstvo Egypta odhalené: Faraóni prišli z Mezopotámie

Vedci vôbec po prvý raz kompletne rozlúštili genóm staroegyptského muža z obdobia pyramíd. Výsledky šokovali aj samotných odborníkov: až pätina jeho génov pochádza z Mezopotámie. Znamená to, že korene egyptských faraónov siahajú ďaleko za hranice Egypta.

Hrobka, ktorá zmenila dejiny

Pri archeologických vykopávkach v lokalite Nuwayrat, 265 km južne od Káhiry, objavili vedci pozostatky muža, ktorý žil pred viac ako 4 800 rokmi – teda v čase výstavby prvých pyramíd.
Na rozdiel od tradične balzamovaných múmií bol tento muž pochovaný v keramickej nádobe, čo neúmyselne pomohlo zachovať jeho DNA v mimoriadne dobrom stave.

Vedcom sa podarilo získať prvý kompletný genóm staroegyptského človeka z obdobia Starej ríše – a výsledky prepisujú učebnice.

Faraón s mezopotámskym podpisom

Analýza DNA ukázala, že:

• 80 percent jeho génov zodpovedá populáciám severnej Afriky a neolitu Nílskej delty,
• no až 20 percent genómu nesie jasný pôvod z oblasti Mezopotámie a Kanaánu – teda zo srdca Úrodného polmesiaca.

„Je to prelom. Genetické dáta potvrdzujú, že Egypt nebol izolovanou civilizáciou, ale výsledkom miešania kultúr a ľudí,“ uviedli autori štúdie v prestížnom magazíne Nature.

Prepojenie dvoch veľmocí staroveku

Staroveký Egypt a Mezopotámia sú považované za kolísky civilizácie. Až doteraz sa však verilo, že ich prepojenie bolo najmä obchodné a kultúrne – zdieľali znalosti o písme, poľnohospodárstve či chove zvierat.

Nový objav ukazuje, že tieto vzťahy boli oveľa intímnejšie.
Ľudia z Mezopotámie pravdepodobne migrovali do Egypta, usadili sa, a v priebehu generácií sa stali súčasťou egyptského národa – a možno aj vládnucej triedy.

Kto bol muž z Nuwayratu?

Fyzické znaky na kostiach naznačujú, že ide o remeselníka, pravdepodobne hrnčiara alebo pohrebníka, ktorý počas života trpel artrózou krčnej chrbtice. Vek sa odhaduje na 30–40 rokov.

Aj keď nepatril k elite, jeho gény hovoria veľa o pôvode celého národa.

Egypt už nie je, čím býval

• Tento objav mení pohľad na egyptský pôvod.
• Genetika ukazuje, že staroegyptská populácia nebola „čistá“ ani izolovaná.
• Egypt bol živou križovatkou migrácií, ktorú formovali aj cudzinci z Mezopotámie.

Čo nás ešte čaká?

Vedci plánujú analyzovať ďalšie vzorky zo starovekých hrobiek – predpokladá sa, že ďalší jednotlivci z rovnakého obdobia budú vykazovať podobné znaky.
Je preto možné, že pôvod faraónov – vrátane staviteľov pyramíd – nebol čisto africký.