Návrat, ktorý zmení všetko: Finančný podvod, stratený brat...Vorošilovgrad
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Ikar
Pumpa na konci sveta, duchovia minulosti a svet, kde pravidlá určujú miestni mafiáni. V Vorošilovgrade ukazuje Serhij Žadan, že návrat domov môže byť desivejší než akékoľvek dobrodružstvo.
Herman je mladý muž okolo tridsiatky, ktorý pôsobí v Charkove a žije si relatívne komfortný život. Po telefonáte z domova sa nečakane vracia do svojho rodného mesta v Donbase (v blízkosti mesta Luhansk – niekdajšieho Vorošilovgradu). Dôvodom návratu je zmiznutie jeho brata, ktorý zanechal po sebe pumpu, o ktorú sa teraz má postarať práve Herman.
„Koča, čo sa tam u vás stalo?“
„Herman, veď ma poznáš,“ zasyčal Koča, „ja som sa mu do kšeftov nestaral. Nič mi nepovedal. Len sa zobral a zdúchol. A ja, priateľu, ja to sám neutiahnem. Čo keby si prišiel a vyriešil to na mieste?“
„Čo by som mal riešiť?“
„Neviem, možno ti niečo povedal.“
„Koča, nevidel som ho pol roka.“
„Tak ja neviem,“ zrozpačitel Koča. „Herman, kamarát, príď, lebo sám si neporadím, pochop ma.“
Jeho návrat nie je len fyzickou cestou domov, ale aj psychologickou a existenciálnou púťou. Spoznáva zabudnutých priateľov, miestnych čudákov, staré krivdy a nezrovnalosti, ktoré ostali nevyrovnané. Zisťuje, že svet, ktorý si myslel, že opustil, ho stále ovplyvňuje viac, než si chcel pripustiť. Ocitá sa v konflikte so skorumpovanými miestnymi „podnikateľmi“ a musí sa rozhodnúť, či zostane, utečie, alebo začne bojovať za niečo, čo už možno ani neexistuje.
Herman je prototyp post-sovietskeho intelektuála: zmietaný medzi túžbou po slobode a potrebou ukotvenia, medzi cynizmom veľkomesta a syrovou realitou provinčného života.
Autor vykresľuje boj človeka v prostredí socialistického realizmu, kde často jedinými prostriedkami prežitia sú nenávisť a zločinecké schopnosti.
Vorošilovgrad je jedno z najvýraznejších diel ukrajinského spisovateľa Serhija Žadana, ktoré najskôr získalo veľkú popularitu a uznanie na Ukrajine, a vzápätí aj v zahraničí. Vorošilovgrad je názov dnes už neexistujúceho mesta v Donbasu (dnešný Luhansk), ktoré sa v knihe stáva miestom, kde sa odohrávajú osobné príbehy, no aj širšie historické a sociálne problémy...
Žadan je hviezdou ukrajinskej kultúrnej scény a na Západe získal viaceré literárne ceny. Vo svojich knihách opisuje osobité čaro priemyselnej krajiny Donbasu, príbehy drobných zločincov a svoje putovanie po západnej Európe v 90. rokoch.
Je veľkým charkovským patriotom, na sociálnych sieťach uverejňuje denníkové záznamy z druhého najväčšieho ukrajinského mesta, ktoré teraz opäť čelí intenzívnemu ostreľovaniu.
Serhij Žadan (1974) pochádza z mesta Starobiľsk na východe Ukrajiny. Patrí k najznámejším súčasným ukrajinským spisovateľom. Hoci vyrastal v rusky hovoriacej časti krajiny, píše v ukrajinčine.
Vyštudoval germanistiku, najskôr písal iba básne, venoval sa aj hudbe so skupinami Sobaki v kosmosi a Žadan i sobaki. Bol viceprezidentom Asociácie ukrajinských spisovateľov a organizátorom literárnych aj hudobných akcií. Od ruskej anexie Krymu v roku 2014 sa zapája do rôznych projektov na východe Ukrajiny čeliacej agresii proruských separatistov podporovaných Moskvou.
Napísal romány Vynález jazzu na Donbasu a Internát o učiteľovi ukrajinčiny, ktorý musí prejsť ostreľovaným územím, aby vyzdvihol trinástročného synovca z internátu. Poľský denník Gazeta Wyborcza ho vyhlásil za osobnosť roka 2022.