Pápež František a jeho autobiografia Nádej: Odhalenia, úvahy aj anekdoty

Pápež František miluje futbal, ale keď ho hrával už ako mladý chalan, akoby mal obidve nohy ľavé? A vedeli ste, že od roku 1990 nepozerá televíziu, pretože dal sľub Panne Márii Karmelskej a urobil iba dve výnimky? Aj to sa dozviete o pápežovi Františkovi z jeho autobiografie, ktorá má názov Nádej a ktorá vychádza v 80-tich krajinách naraz, vrátane Slovenska.

NÁDEJ je prvá autobiografia, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života. Pápež František jej písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život. Začína svojimi predkami, ktorí emigrovali z Talianska. Zážitky a príbehy výborne zasadil do historického kontextu, dáva súvislosti, odkazuje na Sväté písmo a literatúru, rôzne romány a básne.

Na začiatku pontifikátu som mal pocit, že bude krátky. Nazdával som sa, že tri alebo štyri roky, viac isto nie. Zmienil som sa o tom aj v rozhovore s jedným mexickým televíznym novinárom. Tento silný pocit pramenil z presvedčenia, že som bol zvolený, lebo konkláve bolo rýchle, iné vysvetlenie som nemal. Neveril som, že napíšem tri encykliky a toľko listov, dokumentov, apoštolských exhortácií, ani že absolvujem toľké cesty, do viac ako šesťdesiatich krajín. Žasol som už nad tou prvou do Brazílie. Napriek tomu som to dokázal, prežil som...

​Venuje sa rôznym témam ako futbal, knihy a hudba, ktoré miluje. Ako tajne prevážal ľudí, píše o dievčatách, pandémii, egoizme, o predchádzajúcich pápežoch.
Zaujímavé a silné sú pasáže o chudobe, utečencoch, o vojne na Ukrajine, o Gaze, klimatických zmenách, ale aj o mladých ľuďoch.

Prečo sa oplatí prečítať pápežovu autobiografiu Nádej? A je určená len veriacim, alebo všetkým ľuďom? Pozrite si video, v ktorom cirkevný analytik Imrich Gazda hovorí o svojich dojmoch po prečítaní knihy:

Kniha mal pôvodne vyjsť až po jeho smrti, ale napokon pápež František dospel k presvedčeniu, že všetko toto posolstvo je potrebné už teraz, pretože sa nachádzame naozaj v ťažkých časoch.
Mapuje síce minulosť, obracia sa do histórie, ale tento autoportrét akoby chcel nasmerovať na budúcnosť, akoby pripravoval koniec jeho pontifikátu a čo bude nasledovať: musíme mať nádej, pracovať na zlepšovaní sveta, je to akoby duchovný odkaz svojím nasledovníkom a všetkým ľuďom...

Cítim, že celý môj život je preniknutý nádejou. Dokonca ani v najtemnejších chvíľach – myslím na temnú noc v Córdobe, kam som sa vrátil ako spovedník v rokoch 1990 – 1992 – som nikdy nemal pocit, že som ju stratil.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:

O nádeji

Hovorieva sa, že „kým žijeme, máme nádej“, ale opak je pravdou – práve nádej udržiava život, chráni ho, stráži, vďaka nej rastie. Keby muži a ženy nepestovali túto cnosť, keby sa o ňu neopierali, nikdy by nevyšli z jaskýň a nezanechali by stopu v dejinách. Je tým najbožskejší, čo môže v ľudskom srdci existovať.

O smrti

Aj keď viem, že Pán už pre mňa urobil veľa, poprosil som Ho ešte o jednu láskavosť: „Postaraj sa o mňa, nech to príde vtedy, keď Ty budeš chcieť, ale vieš, že pokiaľ ide o fyzickú bolesť, som veľký slaboch… Tak, prosím, nech ma to príliš nebolí.“

Text autobiografie Nádej je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.