Takto by trpasličia planéta spálila Zem: Realistická simulácia

Našťastie je pravdepodobnosť, že sa to stane, minimálna.

Pre dinosaury to asi nie je žiadna útecha, pretože pred približne 65 miliónmi rokov jeden asteroid dôkladne pokazil evolučný kalkul.

Samozrejme, nemusíme myslieť na dopady ničiace svet, meteority všetkých veľkostí dopadajú na povrch našej planéty každý deň, ale väčšinou ich ignorujeme, pretože väčšina z nich dopadá do neobývaných oblastí.

Potom sú tu niektoré, ktoré nie. Vezmime si napríklad Čeľabinský meteorit, ktorý dopadol v roku 2013, mimoriadne dobre zdokumentovanú udalosť, ktorá v slnečné februárové ráno vystrašila mnohých ľudí. Sedemnásťmetrová vesmírna skala spôsobila vážne materiálne škody a približne 1 200 ľudí bolo zranených.

Existujú však aj oveľa extrémnejšie možnosti, pričom podľa simulácií by výbuch 50 metrového meteoritu vo výške 7,5 kilometra zodpovedal 388 (!) hirošimským atómovým bombám. Našťastie ani toto nie je každodenná udalosť, k takejto udalosti dochádza približne každých 900 rokov.

Vesmírna skala s priemerom 1 kilometer by mala silu 1 070 cárskych bômb (najsilnejšia jadrová zbraň) a vyryla by kráter široký 14,4 kilometra. Niečo podobné by sme mali očakávať každého pol milióna rokov, ale zlou správou je, že ide len o malé "kamienky".

Zo všetkých veľkých zbraní v simulácii je 100-kilometrová planéta v porovnaní so Zemou stále nepatrná a môžeme očakávať, že jedna z nich nás navštívi každé 4 miliardy rokov. Zanechala by kráter široký viac ako 800 kilometrov a pravdepodobne by zničila všetok život na našej planéte.

AK HOVORÍME O DOPADE TRPASLIČEJ PLANÉTY VEĽKOSTI CERES S PRIEMEROM TAKMER 940 KILOMETROV, NEMÁ ZMYSEL HOVORIŤ O PREŽITÍ. TENTO VESMÍRNY DOPAD BY MAL SILU 9040 MILIÁRD (!) CÁRSKYCH BÔMB A NA ZEMI BY VYTVORIL KRÁTER S PRIEMEROM 6000 KILOMETROV.