Vedci zistili, ako začali ľudia chodiť po dvoch nohách

Prechod na chôdzu po dvoch nohách bol obrovským evolučným krokom a vedci si stále nie sú istí, ako sa to presne stalo.

Dvojnohý pohyb u ľudí je medzi primátmi jedinečný a v živočíšnej ríši mimoriadne vzácny. Je to obrovský evolučný krok, a preto sa hľadajú stopy a artefakty. Kosti končatín, ramien, panvy a chrbtice našich prvých predkov nám približne napovedajú, kedy došlo k súvisiacim evolučným skokom, ale existuje ešte jedna skupina kostí, ktorá mohla zohrať rozhodujúcu úlohu: kosti vnútorného ucha," uvádza ZME Science.

Tieto kosti, akési vnútorné gyroskopy, sú kľúčové pre udržanie rovnováhy a polohy počas pohybu. Práve preto sa vedci z University of York a Čínskej akadémie vied rozhodli skúmať kosti vnútorného ucha, ktoré sú k dispozícii z pozostatkov šesť miliónov rokov starej opice Lufengpithecus. Tento rod opíc žil v období miocénu a ako odlišná vetva rodokmeňa primátov od známych afrických opíc zohráva kľúčovú úlohu pri vypĺňaní medzier v časovej osi evolúcie.

Hoci lebky objavené v Číne sú značne deformované, pokročilé 3D CT skenovanie umožnilo odborníkom virtuálne zrekonštruovať vnútorné zvukovody. Keďže veľkosť a tvar týchto kanálikov súvisia s pohybom, bolo možné zrekonštruovať pohyby dávnych opíc.

"Veľkosť a tvar polkruhových kanálikov súvisia so spôsobom pohybu cicavcov vrátane opíc a ľudí v ich prostredí. Pomocou moderných zobrazovacích technológií sme mohli vizualizovať vnútornú štruktúru fosílnych lebiek a študovať anatomické detaily polkruhových kanálikov, aby sme odhalili, ako sa vyhynuté cicavce pohybovali,"

Vedci po vykonaní viacerých ďalších porovnaní nakoniec dokázali načrtnúť "trojstupňovú evolúciu" postavenia sa na nohy u ľudí. Prvé opice sa pohybovali po stromoch podobne ako dnes gibony. Posledný spoločný predok opíc a ľudí, ako Lufengpithecus, už chodil po dvoch na stromoch a po štyroch na zemi. Poslednou fázou bolo chodenie po dvoch, ktoré sa vyvinulo z tohto pravekého dedičstva našich predkov.

Ich štúdia tiež ukazuje, že v evolúcii spôsobu pohybu opíc zohrali významnú úlohu klimatické zmeny. Na severnej pologuli sa začali vytvárať ľadové kryhy a pred približne 3,2 miliónmi rokov sa začala teplota ochladzovať. Tieto environmentálne zmeny korešpondujú s prudkým nárastom zmien v kostnom labyrinte vnútorného ucha a môžu naznačovať rýchly nárast pohybovej evolúcie. To viedlo medzinárodný tím k záveru, že klimatické zmeny mohli byť dôležitým environmentálnym katalyzátorom pri vzniku pohybových rozdielov medzi opicami a ľuďmi.