Vedci odhalili techniku, bez ktorej by pyramídy nikdy nevznikli

Jednou z najväčších otázok v histórii je, ako boli postavené pyramídy. Zdá sa, že vedci našli odpoveď na túto starovekú záhadu.

Nie je úplne známe, ako Egypťania pred tisíckami rokov postavili pyramídy, ale skupina archeológov verí, že našla vysvetlenie.

Historici aj archeológovia sa domnievajú, že Egypťania mohli obrovské kamenné dosky premiestňovať a využívať tak priestor okolo nich. Je to obzvlášť pôsobivé, keď si uvedomíme, že Veľká pyramída sa skladá z viac ako 2,3 milióna blokov vápenca a žuly, z ktorých každý váži najmenej dve tony.

V SÚČASNOSTI SA PREDPOKLADÁ, ŽE V STAROVEKEJ CIVILIZÁCII SA NA PREPRAVU OBROVSKÝCH KAMEŇOV DO PÚŠTE POUŽÍVAL PRÍTOK RIEKY NÍL.

Aby tím výskumníkov dokázal svoju teóriu, začal testovať päť skamenených vzoriek pôdy zo záplavovej oblasti Gízy. Archeológovia museli kopať až do hĺbky 9 metrov. Vzorky pôdy analyzovalo laboratórium vo Francúzsku. Analýza testovala a hľadala v nálezoch peľ a vegetáciu bežne sa vyskytujúcu v okolí Nílu, čo dokazuje, že kedysi existovala staroveká vodná cesta.

Ich tvrdá práca sa vyplatila a podarilo sa im potvrdiť existenciu Cheopsovho ramena, po ktorom sa prepravovali kamenné dosky, ktoré tvorili súčasť stavby pyramídy. Predpokladalo sa, že prítok vyschol v roku 600 pred n. l.

Výskumný tím počas výskumu objavil aj 61 druhov rastlín.

Environmentálny geograf Hader Sheisha uviedol, že bez tohto prítoku by bolo "nemožné" postaviť pyramídy.

Podnetom na výskum a následný objav bol kúsok papyrusu, ktorý opisoval, ako musel dôstojník "Merer" dopraviť vápenec hore Nílom na stavenisko v Gíze. Papyrus sa našiel v Červenom mori.