Spálené rímske zvitky možno konečne prehovoria vďaka AI

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zvitky z Herculanea prežili výbuch Vezuvu, no takmer 2 000 rokov zostávajú mnohé z nich nečitateľné. Tím okolo UC Berkeley teraz vytvoril a spálil vlastné papyrusy, aby otestoval spôsob, ktorý môže odhaliť text bez otvorenia krehkých originálov.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Experiment vyzeral trochu šialene: ak chcete zachrániť text zo spálených antických zvitkov, najprv si vyrobíte vlastné a úmyselne ich spálite.

Presne to urobil Douglas Seiler, spolupracovník Berkeley SETI, s tímom odborníkov z University of California, Berkeley a amerického National Institute of Standards and Technology. Vedci sa snažia vyriešiť problém papyrusov z Herculanea, ktoré v roku 79 pochovala erupcia Vezuvu. Zachovalo sa približne 1 800 zvitkov a fragmentov z jedinej známej neporušenej knižnice antického sveta.

Seiler získal papyrus, tradičné trstinové perá aj čierny atrament. Do atramentu však pridal presne stanovené množstvo olova. Na nové zvitky nechal napísať napríklad úryvky zo Star Wars a Biblie a následne ich v prostredí s minimom kyslíka karbonizoval.

Fyzické otvorenie môže 2 000 rokov starý zuhoľnatený papyrus zničiť. Pozrite sa, ako vedci pomocou röntgenového CT skenu a počítačového algoritmu dokážu zvitok „rozvinúť“ bez toho, aby ho skutočne otvorili:

Potom prišla rozhodujúca časť. Spálený zvitok vedci preskenovali pomocou röntgenovej CT tomografie. Olovo v atramente absorbovalo až 25-krát viac röntgenového žiarenia než zuhoľnatený papyrus, takže písmená bolo možné výrazne ľahšie rozlíšiť. Zachytiť dokázali aj veľmi malé koncentrácie olova.

Počítačový algoritmus následne zvitok virtuálne rozvinul bez toho, aby sa ho výskumníci museli fyzicky dotknúť. Podobné digitálne rozbaľovanie už využíva projekt Vesuvius Challenge, kde umelá inteligencia pomáha hľadať písmo v CT snímkach antických papyrusov.

Nová metóda má jeden háčik: nebude fungovať rovnako dobre na každom zvitku. Potrebuje atrament obsahujúci kov, napríklad olovo. Výskumníci však už v niektorých antických papyrusoch olovo alebo meď zaznamenali. Ak sa podobný atrament nachádza aj vo väčšom počte zvitkov z Herculanea, čierne zuhoľnatené valčeky môžu stále ukrývať texty, ktoré nikto nečítal takmer dve tisícročia.