Hibernácia už nie je sci-fi. NASA skúma odvážny plán

Cesta na Mars môže trvať aj viac než rok, no riešenie jedného z najväčších problémov možno prichádza z prírody. Výskumníci skúmajú, či by sa ľudia raz mohli dostať do stavu podobného hibernácii a prespať najnáročnejšiu časť letu.

Vedci si dlho mysleli, že dlhé vesmírne misie budú závisieť najmä od výkonnejších rakiet. Dnes sa čoraz viac pozornosti sústreďuje na samotného človeka. Jednou z najodvážnejších myšlienok je navodiť u astronautov stav podobný hibernácii, ktorý by výrazne znížil nároky na organizmus počas niekoľkomesačnej cesty na Mars.

Takzvaný syntetický torpor, teda umelo vyvolaný stav spomaleného metabolizmu, nie je úplne novým konceptom. Mnohé cicavce, vtáky či dokonca niektoré druhy rýb dokážu prirodzene prežiť mesiace bez potravy a s minimálnou spotrebou energie. Ich organizmus počas hibernácie výrazne spomalí metabolizmus, zníži telesnú teplotu a zároveň lepšie odoláva poškodeniu buniek.

Práve tento mechanizmus sa snažia pochopiť výskumné tímy podporované NASA aj Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). V experimentoch na zvieratách sa už podarilo navodiť stav podobný hibernácii pomocou liekov, ultrazvuku či stimulácie konkrétnych oblastí mozgu. Niektoré skoré medicínske pokusy naznačujú, že podobné princípy by jedného dňa mohli fungovať aj u ľudí, hoci bezpečné využitie je stále vzdialené.

Ako by vyzerala cesta na Mars, ak by astronauti väčšinu letu jednoducho prespali? Toto video približuje vedecké pozadie myšlienky, ktorá sa pomaly presúva zo sci-fi do reálneho výskumu:

Takáto technológia by mohla vyriešiť viacero problémov naraz. Astronauti by spotrebovali menej kyslíka, vody aj potravín, znížil by sa psychický stres z dlhého pobytu v uzavretom priestore a jednoduchšie by sa navrhovali samotné kozmické lode. Zostávajú však zásadné otázky – ako organizmus bezpečne prebudiť, zabrániť úbytku svalov či ochrániť telo pred kozmickým žiarením.

Význam výskumu pritom nemusí skončiť pri vesmírnych letoch. Rovnaké poznatky by mohli pomôcť pri liečbe pacientov po infarkte alebo mozgovej príhode, pri ochrane orgánov určených na transplantáciu či počas kritickej intenzívnej starostlivosti. Hibernácia tak možno raz nebude len cestou na Mars, ale aj novou kapitolou modernej medicíny.