Záhada pyramíd žije ďalej. Nový nález vyvolal ďalšie otázky

Archeológovia nedávno odkryli dve približne 5 000 rokov staré hrobky v lokalite Džabal Al-Tajr na východnom brehu Nílu. Pozornosť vzbudila ich nezvyčajná konštrukcia – kamenné steny sú pri základoch výrazne hrubšie a smerom nahor sa postupne stenšujú. Niektoré médiá okamžite tvrdili, že ide o chýbajúci článok vo vývoji egyptských pyramíd. Samotní odborníci sú však oveľa opatrnejší.

Egyptológ Roland Enmarch z University of Liverpool upozorňuje, že objav je síce mimoriadne cenný, no zatiaľ neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali priamu súvislosť s neskoršími pyramídami. Podľa neho mohol predstavovať iba jednu z viacerých architektonických myšlienok, z ktorých sa napokon vyvinuli monumentálne stavby známe z Gízy.

Prvá skutočná pyramída vznikla až o niekoľko storočí neskôr za vlády faraóna Džosera v Sakkáre. Jej architekt Imhotep najprv vytvoril kamennú mastabu a postupným pridávaním ďalších vrstiev vznikla stupňovitá pyramída. O niekoľko generácií neskôr faraón Sneferu zdokonalil techniku a jeho Červená pyramída sa stala prvou skutočne hladkostennou pyramídou. Vrcholom tejto éry bola Veľká pyramída faraóna Chufua v Gíze, ktorá bola viac než 3 700 rokov najvyššou stavbou sveta.

Najväčšou záhadou však naďalej zostáva samotná výstavba. Vedci sa zhodujú, že starovekí Egypťania nepotrebovali mimozemšťanov ani stratené civilizácie. Ich úspech spočíval v dokonalej organizácii práce, šikovnom využití dostupných materiálov a mimoriadnych inžinierskych schopnostiach. Ako však dokázali premiestniť viac než dva milióny kamenných blokov s hmotnosťou niekoľkých ton do výšky viac ako 140 metrov, zostáva otvorenou otázkou.

Najpravdepodobnejšou teóriou sú rôzne typy ramp – priame, špirálové alebo zabudované priamo do konštrukcie pyramídy. Žiadna z nich však zatiaľ nebola jednoznačne potvrdená. Práve preto fascinujú egyptské pyramídy vedcov aj turistov dodnes a každé nové vykopávky prinášajú ďalšie otázky namiesto definitívnych odpovedí.