Ako dokázali prví ľudia udržať oheň celé generácie?

Nový výskum z Izraela naznačuje, že odpoveď neleží v lepšom zakladaní ohňa, ale v prekvapivo jednoduchom prírodnom zdroji paliva.

Vedci si dlho lámali hlavu nad tým, ako prví ľudia dokázali udržiavať oheň počas státisícov rokov. Nový výskum z archeologického náleziska Gesher Benot Ya'aqov na severe Izraela teraz prináša odpoveď, ktorá je jednoduchšia, než sa očakávalo. Obyvatelia lokality totiž zrejme využívali naplavené drevo, ktoré pravidelne prinášala voda na brehy dávneho jazera.

Nálezisko staré približne 780 000 rokov patrí medzi najvýznamnejšie dôkazy o kontrolovanom používaní ohňa v období acheuléenskej kultúry. Výskumníci z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, Bar-Ilan University, Universitat Rovira i Virgili a Leuphana University analyzovali až 266 úlomkov dreveného uhlia zachovaných v jednej z archeologických vrstiev. Takto staré uhlíky sa zachovajú len výnimočne, preto ide o mimoriadne cenný objav.

Kedy sa ľudia naučili ovládať oheň a prečo to patrí medzi najväčšie míľniky našej evolúcie? Toto video vysvetľuje, ako oheň zmenil spôsob života prvých ľudí:

Mikroskopická analýza ukázala, že obyvatelia nepoužívali drevo iba z jedného druhu stromov. Spaľovali popol, vŕbu, dub, olivovník, pistáciu, vinič, oleander aj granátovník. Práve drevené uhlie z granátovníka predstavuje vôbec najstarší známy dôkaz výskytu tohto ovocného stromu v oblasti Levanty.

Vedcov však najviac prekvapilo niečo iné. Zloženie dreva naznačuje, že ľudia pravdepodobne cielene nehľadali konkrétne druhy stromov. Oveľa jednoduchšie bolo zbierať konáre a kmene, ktoré jazero prirodzene vyplavovalo na breh. Takýto zdroj paliva bol neustále dostupný a nevyžadoval zdĺhavé hľadanie v okolitej krajine.

Výskum zároveň potvrdzuje, že oheň nebol iba náhodným objavom. Slúžil na prípravu rýb, spracovanie ulovených zvierat, výrobu kamenných nástrojov aj spoločenský život okolo ohnísk. V miestach s najväčším množstvom uhlíkov archeológovia objavili aj množstvo zubov veľkých kaprov, čo podporuje dôkazy, že ryby sa tu tepelne upravovali už pred takmer 800 000 rokmi.

Nové zistenia naznačujú, že dostupnosť paliva mohla byť jedným z hlavných dôvodov, prečo sa praveké skupiny opakovane vracali na to isté miesto. Jazero im poskytovalo vodu, potravu, suroviny na výrobu nástrojov a zároveň spoľahlivý zdroj dreva, ktorý udržiaval oheň pri živote po celé generácie.