Prečo vedci stále neotvorili najväčšiu čínsku hrobku

Pod obrovskou pyramídou neďaleko mesta Xi’an leží hrobka prvého čínskeho cisára. Už viac než 2 200 rokov ju nikto neotvoril – a moderná veda zatiaľ nemá odvahu to zmeniť.

Na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Zalesnený kopec pri meste Xi’an, len niekoľko stoviek metrov od slávnej Terakotovej armády. V skutočnosti však ide o umelo vytvorenú pyramídu, pod ktorou sa nachádza hrobka Čchin Š'-chuang-ti, prvého cisára zjednotenej Číny.

Na rozdiel od tisícov terakotových vojakov zostáva samotná cisárova hrobka dodnes neotvorená. A nie preto, že by o ňu vedci nemali záujem. Práve naopak – obávajú sa toho, čo by mohli nájsť.

Staroveký historik Sima Qian už v 1. storočí pred n. l. opísal vnútro hrobky ako rozsiahly podzemný palác plný pokladov, mechanických pascí a symbolických riek. Tie vraj netvorila voda, ale ortuti. Moderné merania pôdy v okolí pyramídy skutočne potvrdili extrémne vysoké koncentrácie tohto toxického kovu, čo dodáva starým záznamom znepokojivú dôveryhodnosť.

Ďalším problémom sú možné pasce. Podľa historických prameňov mali byť v hrobke nainštalované automatické kuše, pripravené vystreliť na každého votrelca. Či stále fungujú, nikto netuší – ale riziko je príliš veľké na to, aby ho archeológovia ignorovali.

Namiesto fyzického otvorenia sa preto vedci obracajú k modernej technológii. Do hry vstupuje miónová tomografia – metóda, ktorá pomocou kozmického žiarenia dokáže „presvietiť“ masívne stavby a vytvoriť ich 3D mapu bez porušenia stien. Rovnaký postup už odhalil skryté dutiny v egyptskej Veľkej pyramíde.

Ak sa podarí bezpečne zmapovať vnútro čínskej pyramídy, môže ísť o jeden z najväčších archeologických objavov všetkých čias. Zatiaľ však platí, že niektoré dvere histórie zostávajú zatvorené nie pre nedostatok zvedavosti, ale pre príliš veľké riziko.