V hrobe cisárovej babičky v Číne našli vyhynutého gibona

Čínski archeológovia narazili na neuveriteľný objav. V hrobe kráľovskej babičky našli pozostatky neznámeho druhu opice – gibona, ktorý neprežil do dnešných čias. Jeho existencia však vrhá nové svetlo na život v cisárskom dvore pred viac ako dvetisíc rokmi.

Hrobka, ktorú ukrývala zem takmer dve tisícročia

Na jar roku 2004 narazili robotníci pri stavebných prácach v čínskom okrese Šen-čen na veľkolepú hrobku postavenú podľa cisárskych noriem. Podľa historikov ide o hrobku Dazhao – babičky prvého čínskeho cisára Čchin Š'-chuang-tiho, známeho ako zjednotiteľ Číny.

Hrobka v tvare hviezdy ukrývala 13 bočných komôr, ktoré boli plné zlatých a bronzových artefaktov, vzácnych textílií a luxusných obetných darov. Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o pohreb výnimočne mocnej a váženej ženy.

Nečakaný nález: opica cisárskeho dvora

Medzi zvieracími pozostatkami, ktoré mali sprevádzať cisársku babičku na onen svet, vedci objavili kostru dovtedy neznámeho gibona. Jeho lebka a končatiny sa natoľko odlišovali od dnes žijúcich druhov, že paleontológovia označili objav za úplne nový, dnes už vyhynutý druh, ktorý dostal vedecké meno Junzi imperialis.

„Tento gibon mohol byť chovaný ako domáci miláčik priamo v paláci,“ tvrdí hlavná výskumníčka. „Jeho existencia ukazuje, že niektoré dnes ohrozené druhy boli kedysi súčasťou kráľovského dvora.“

Spoločnosť mu robili leopardy aj žeriavy

V tej istej hrobke sa našli aj pozostatky leopardov, medveďov, žeriavov a iných exotických zvierat. Je to jasný dôkaz toho, že vládcovia si do posmrtného života brali nielen symboly moci, ale aj svojich obľúbených tvorov.

Objav naznačuje, že v starovekej Číne bol vzťah medzi človekom a zvieratami omnoho prepracovanejší a emocionálnejší, než sa pôvodne predpokladalo.

Archeologická senzácia s vedeckým presahom

Gibon Junzi imperialis dnes slúži ako memento toho, aké krehké sú ekosystémy a aké ľahko môžu zaniknúť celé živočíšne druhy. Vedci zároveň apelujú na väčšiu ochranu ohrozených druhov primátov, ktorých osud môže byť podobný.

Tento objav spojil paleontológiu, históriu a emocionálny svet minulosti do jedného úchvatného príbehu. A ukázal, že aj po tisícročiach nás mŕtvi stále môžu niečo naučiť.