Tajomstvá pyramíd v Gíze: Presnosť, ktorú nedokážeme zopakovať

Pyramídy v Gíze sú presnejšie než mnohé moderné stavby. Ako to starí Egypťania dokázali bez technológie? Archeológovia stále hľadajú odpovede.

Hoci stoja tisícky rokov, pyramídy v Gíze sú stále plné nevysvetliteľných detailov. Kto ich postavil, ako, a hlavne – prečo sú také presné, že by zahanbili aj dnešné technológie?

Kamenné divy mimo času

Pyramídy v Gíze patria medzi najstaršie a najzachovalejšie monumenty sveta. Veľká pyramída faraóna Chufua bola postavená okolo roku 2560 pred n. l., a dodnes fascinuje presnosťou, orientáciou a rozsahom výstavby. A to všetko bez žeriavov, laserov a počítačov.

Ich presná orientácia podľa severu, juhu, východu a západu je takmer dokonalá. Odchýlka? Menej než 0,05 stupňa. Aj dnes by takú presnosť zvládol len špičkový geodet s GPS. A oni to zvládli len s tieňom, slnkom a špagátom?

Nezodpovedané otázky

Vedci stále nevedia, ako presne sa podarilo prepraviť a usadiť viac ako 2,3 milióna vápencových a žulových blokov, z ktorých každá váži niekoľko ton. A niektoré z blokov prišli zo vzdialeností cez 800 kilometrov.

Navyše, vnútorné komory a šachty pyramídy sú navrhnuté tak sofistikovane, že niektorí bádatelia hovoria o prehistorickom inžinierstve na úrovni 21. storočia. Objavené „skryté dutiny“ a nedávne 3D skeny naznačujú, že ešte nepoznáme všetko, čo pyramídy ukrývajú.

Prst bohov, alebo precízna logika?

Niektorí milovníci alternatívnych teórií tvrdia, že pyramídy postavili mimozemšťania. Vedci sa (zatiaľ) držia pri zemi – hovoria o stovkách rokov vývoja technológií a skúseností staroegyptských architektov. Ale ani oni nepopierajú, že úroveň poznania tejto civilizácie ďaleko predbehla svoju dobu.

A tak Gíza zostáva kamennou záhadou, ktorú milujú archeológovia aj konšpirátori.