Britský vedec rozlúštil tajné kódy v pyramíde: Vedci ho odvrhli

V 19. storočí sa britský astronóm Charles Piazzi Smyth vydal na cestu, ktorá z neho spravila jedného z najkontroverznejších bádateľov svojej doby. Očarený Veľkou pyramídou v Gíze veril, že táto monumentálna stavba ukrýva oveľa viac než len pozostatky faraónov – podľa neho mohla byť zakódovanou encyklopédiou poznatkov o vesmíre, Zemi, ale aj o božskom pláne.

Hoci dnešní vedci jeho závery považujú skôr za pseudovedu, jeho výskum predbehol dobu v precíznosti meraní a ovplyvnil generácie snílkov, alternatívnych bádateľov aj serióznych historikov.

Hľadanie "božskej miery" vo vnútri pyramídy

V roku 1865 sa Smyth rozhodol navštíviť Egypt a zamerať Veľkú pyramídu pomocou najmodernejších prístrojov svojej doby. Inšpirovaný spismi Johna Taylora, ktorý tvrdil, že pyramída je postavená podľa posvätných rozmerov, hľadal matematické a astronomické súvislosti medzi jej rozmermi a veličinami ako obvod Zeme, dĺžka roka či vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom.

Na základe svojich meraní vymyslel novú jednotku – tzv. pyramídový palec (1,001 britského palca). Tvrdil, že túto mieru používali starovekí Egypťania, lebo im ju zveril samotný Boh, a že pyramída tak ukrýva "božsky inšpirované" poznanie.

Smythove výpočty: senzácia aj výsmech

Smyth publikoval svoje zistenia v knihe Our Inheritance in the Great Pyramid, ktorá vyšla v roku 1864 a stala sa hitom – najmä medzi ezoterikmi a zástancami alternatívnej archeológie. Svojimi výpočtami napríklad tvrdil, že výška pyramídy (keď sa vynásobí určitým číslom) udáva vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom, alebo že obvod základne zodpovedá presne dĺžke roka v sekundách.

Skeptici však rýchlo poukázali na metodologické chyby: selektívne používanie údajov, zaokrúhľovanie rozmerov podľa potreby a ignorovanie historického kontextu. Tradiční egyptológovia upozorňovali, že Egypťania používali iný systém mier, a že Smyth jednoducho "našiel to, čo hľadal".

Vedec medzi snílkami

Aj napriek kritike sa Piazzi Smyth nevzdal a pokračoval v propagovaní svojich teórií. V 1874 dokonca rezignoval na pozíciu kráľovského astronóma pre Škótsko, keďže jeho kontroverzné názory mu priniesli odpor kolegov. Zomrel v roku 1900, presvedčený o tom, že pyramídy sú odkazom nadpozemských síl ľudstvu.

Čo po ňom ostalo?

Aj keď sú jeho závery dnes vnímané skôr ako kuriozita, jeho precízne merania pyramídy (vykonané ešte pred modernými technológiami) boli na svoju dobu výnimočné. V mnohých ohľadoch predbehli dobu a stali sa základom pre ďalšie výskumy – seriózne i fantastické.

Zanechal tiež dedičstvo, ktoré dodnes živí predstavy o tom, že pyramídy nie sú len hroby, ale matematické a astronomické zázraky. A hoci Piazzi Smyth možno blúdil, jeho túžba objaviť poriadok vo vesmíre zostáva fascinujúcim príkladom hraníc medzi vedou a vierou.