Pravda o nose Sfingy: Legenda padla po stáročiach

Chýbajúci nos Gízskej sfingy patrí k najznámejším záhadám Egypta. Teraz však historici vedia, kto ho zničil – a Napoleon s tým nemal nič spoločné.

Gízska sfinga je jednou z najikonickejších stavieb planéty. Monument s telom leva a ľudskou tvárou, ktorý už viac než 4 500 rokov stráži pyramídy, prežil pieskové búrky, eróziu aj ľudskú hlúposť. Napriek tomu ju dodnes definuje jeden detail: chýbajúci nos. Po celé generácie sa tradovalo, že ho zničili Napoleonovi vojaci počas egyptskej výpravy. Znie to dramaticky, ale pravda je omnoho prozaickejšia – a zároveň znepokojujúcejšia.

Historické kresby a cestopisné záznamy dokazujú, že Sfinga bola bez nosa už stáročia predtým, než Napoleon vôbec vstúpil na egyptskú pôdu. Európski cestovatelia zo 17. storočia ju zaznamenali v rovnakom stave, v akom ju vidíme dnes. Moderní egyptológovia sa preto priklonili k inému vysvetleniu, ktoré siaha do 14. storočia. Podľa dobových prameňov mal nos Sfingy úmyselne poškodiť moslimský askéta Muhammad Sa’im al-Dahr. Miestni roľníci vtedy verili, že socha má nadprirodzenú moc a prinášali jej obety za dobrú úrodu. Duchovný to považoval za modlárstvo a rozhodol sa zasiahnuť – symbolicky zničením tváre, konkrétne nosa.

Tento čin mal byť podľa kroník natoľko poburujúci, že al-Dahr bol neskôr potrestaný. Nos Sfingy sa však už nikdy nevrátil. Erózia, vietor a piesok síce postupne poškodzovali celé telo sochy, no práve nos bol zraniteľný a stal sa obeťou ľudskej horlivosti, nie prírodnej náhody. Tajomstvo chýbajúceho nosa tak dnes nepôsobí ako mystická záhada, ale ako pripomienka toho, že aj najväčšie monumenty dejín sú často poškodené nie vojnou či časom, ale presvedčením človeka, že má právo zasahovať do symbolov minulosti.