3200-ročná múmia odhalila najstarší prípad moru v Afrike
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: FreePik
Toto je najskorší prípad, keď sa podarilo identifikovať chorobu na kontinente.
Viac ako 3200 rokov stará egyptská múmia ukrývala šokujúce a nečakané odhalenie: akoby pod rúškom dávnej kliatby nesie stopy DNA baktérie Yersinia pestis, ktorá spôsobovala mor. Táto objavená múmia predstavuje prvý známy africký prípad tejto smrteľnej choroby. Výskum poskytuje nové informácie o pôvode jedného z najobávanejších ochorení v histórii ľudstva a ukazuje, že mor, známy aj ako čierna smrť, existoval už v starovekom Egypte.
Mor, ktorý v stredoveku pustošil Európu a zanechal milióny mŕtvych, je spôsobovaný baktériou Yersinia pestis. Posledné výskumy však dokázali, že táto baktéria existovala už dlho pred stredovekými epidémiami. Predošlé štúdie z Európy a Ázie, napríklad na 5000 rokov starých kostrách z Ruska, už odhalili prítomnosť tejto baktérie.
Tento nový objav však znamená prelom: v múmii, ktorá sa nachádza v zbierke Museo Egizio v Turíne, sa podarilo zistiť prítomnosť baktérie. Tým sa potvrdilo, že mor sa objavil aj v severnej Afrike už na úsvite bronzovej doby.
Podľa rádiokarbónového datovania pochádza múmia z obdobia konca Druhého prechodného obdobia alebo začiatku Novej ríše, približne spred 3 290 rokov. Vedci našli DNA baktérie v kostnom tkanive a obsahu čriev, čo naznačuje, že infekcia bola v pokročilom štádiu už pred smrťou jedinca. Ide o prvý prípad, keď sa genóm moru podarilo identifikovať mimo Eurázie, čím sa potvrdzuje jeho prítomnosť v starovekom Egypte.
„Toto je prvý dôkaz o prítomnosti Yersinia pestis mimo Eurázie, ale zatiaľ nevieme, aká rozšírená bola choroba v tomto období,“ uviedli vedci na stretnutí Európskej paleopatologickej asociácie.
Prítomnosť moru v starovekom Egypte nie je úplne nečakaným objavom. Predošlé štúdie už naznačili, že epidémie boli možné aj v oblasti rieky Níl. Pred viac ako dvoma desaťročiami archeológovia objavili prítomnosť bĺch v Amarne, dedine, kde žili robotníci stavajúci Tutanchamónovu hrobku.
Blchy, hlavní prenášači moru, mohli hrať kľúčovú úlohu v šírení tejto choroby. Niektorí výskumníci predpokladajú, že mor sa mohol šíriť cez blchy prenášané nílskymi potkanmi a neskôr sa prostredníctvom čiernych potkanov dostal do celého sveta, napríklad cez lodné transporty.
Túto teóriu podporuje aj Ebersov papyrus, 3500 rokov starý egyptský lekársky text, ktorý spomína „hrče naplnené zatvrdnutým hnisom“ – opis prekvapivo podobný symptómom bubonického moru.