Vedci pátrali po modrých veľrybách. Nenašli ani jednu

Na miestach, kde sa pravidelne objavovali najväčšie zvieratá planéty, vedci tentoraz nenašli ani jedinú modrú veľrybu. Výskumníci z Universidad San Francisco de Quito a Galapagos Science Center od októbra 2025 do júla 2026 prehľadávali vody Galapág. Ich cieľom bolo pripevniť satelitné vysielače na vráskavce obrovské (Balaenoptera musculus), aby lepšie pochopili ich migráciu. Pátranie sa však skončilo bez jediného potvrdeného pozorovania počas výskumnej expedície.

Pátranie prebiehalo v okolí ostrovov San Cristóbal, Isabela, Fernandina a Santiago vrátane Bolívarovho prielivu, ktorý patrí k známym stanovištiam veľrýb. Výskumníci preto skúmali aj podmienky v oceáne. Povrchová voda dosahovala 25,52 až 27,56 °C a v hĺbke 100 metrov namerali približne 19 až 20 °C. Na toto obdobie išlo o nezvyčajne vysoké teploty.

Modré veľryby patria medzi najpozoruhodnejšie živočíchy našej planéty. Pozrite sa, aké obrovské v skutočnosti sú a prečo je ich ochrana taká dôležitá:

Ešte zaujímavejší bol posun teplotných vrstiev. Voda s teplotou 20 °C sa zvyčajne nachádza v hĺbke 20 až 45 metrov, no počas meraní až medzi 78 a 96 metrami. Oblasti s vhodnou teplotou pre veľryby sa tak mohli oddeliť od vrstiev, kde sa sústreďuje ich potrava.

Jedným z možných vysvetlení je klimatický jav El Niño, ktorý dokáže meniť teplotu vody aj dostupnosť potravy. Vedci však zatiaľ nedokázali, že práve on spôsobil neprítomnosť veľrýb. Zvieratá sa mohli zdržiavať južnejšie, napríklad pri pobreží Peru, kde sú priaznivejšie podmienky.

O to pozoruhodnejšie je porovnanie s rokom 2025, keď monitoring zaznamenal 45 pozorovaní modrých veľrýb. A hoci ich výskumná expedícia nenašla, začiatkom septembra 2026 sa pri ostrove San Cristóbal podarilo zdokumentovať dospelého jedinca s mláďaťom.

Odborníci preto upozorňujú, že nejde o dôkaz vyhynutia ani trvalého odchodu z Galapág. Skutočnou otázkou zostáva, kadiaľ sa tieto morské giganty presúvajú a ako zmeny oceánu ovplyvňujú ich ďalšie cesty.