Záhadný experiment: Podarilo sa vedcom vyrobiť guľový blesk?

Svietiaca guľa vznikla pri hrote ihly a vydržala približne 100 nanosekúnd. Hoci bola menšia než milimeter, jej správanie môže pomôcť pri skúmaní guľového blesku – záhadného javu, ktorý ľudia opisujú celé stáročia. Experiment však zatiaľ nedokazuje, že prírodné svetelné gule vznikajú rovnakým spôsobom.

Tím Chulianga Zhoua zo Šanghajského ústavu optiky a jemnej mechaniky Čínskej akadémie vied predstavil výsledky v štúdii publikovanej v Nature Photonics. Práca vyšla už 16. apríla 2026, hoci ScienceAlert na ňu upozornil v októbri. 

Výskumníci nasmerovali ultrakrátky laserový impulz na volfrámovú ihlu s mimoriadne ostrým hrotom. Pozdĺž nej sa šírila elektromagnetická vlna, ktorej energia sa pri špičke sústredila. Silné elektrické pole následne odtrhlo elektróny od atómov argónu a vytvorilo plazmu, teda ionizovaný plyn.

Vzniknutá svetelná guľa mala spočiatku priemer približne 80 mikrometrov a postupne sa rozšírila na niekoľko stoviek mikrometrov. Pretrvala výrazne dlhšie než impulz, ktorý ju vytvoril, pričom si počas rozpínania zachovávala usporiadaný tvar.

Podľa autorov pozorovania zodpovedajú elektromagnetickému solitónu. Zjednodušene ide o súdržný vlnový útvar, ktorý si vďaka rovnováhe fyzikálnych účinkov dokáže udržať štruktúru. V tomto prípade výsledky naznačujú, že elektromagnetická energia zostávala uväznená v plazme a pomáhala udržiavať jej žiaru.

Medzi laboratórnou bodkou a guľou v búrke však zostáva veľký rozdiel. Výpočty naznačujú, že pri mikrovlnnom žiarení by podobné útvary mohli dosahovať metrové rozmery a existovať sekundy. To je teoretické rozšírenie modelu, nie výsledok predvedený v experimente. 

Význam pokusu preto spočíva najmä v možnosti jav opakovane vytvárať a merať za kontrolovaných podmienok. Záhada guľového blesku zostáva otvorená, no jedna z hypotéz získala konkrétny experimentálny základ.