95 percent vesmíru je záhadou. Euclid hľadá odpoveď

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Hviezdy, planéty aj ľudia patria k obyčajnej hmote, ktorá tvorí len približne päť percent vesmíru. Teleskop Euclid skúma stopy jeho záhadného zvyšku.

Zdroj: AI ilustrácia

Najväčšia časť vesmíru sa nedá odfotografovať. Podľa súčasného kozmologického modelu pripadá približne 95 percent jeho celkového obsahu hmoty a energie na temnú hmotu a temnú energiu. Ich podstatu stále nepoznáme. Vesmírny teleskop Euclid Európskej vesmírnej agentúry preto sleduje, ako sa ich účinky podpisujú na viditeľných galaxiách.

Cieľom misie Euclid je vytvoriť rozsiahlu trojrozmernú mapu kozmických štruktúr. Pozorovaním miliárd galaxií naprieč viac než tretinou oblohy má zachytiť aj vývoj vesmíru počas približne desiatich miliárd rokov. Takáto mapa umožní porovnať, ako sa v rôznych obdobiach zoskupovala hmota a menilo rozpínanie kozmu.

Jedným z najdôležitejších nástrojov je sledovanie jemného ohýbania svetla gravitáciou. Hmota medzi nami a vzdialenou galaxiou zakrivuje časopriestor, čím jemne deformuje jej obraz. Podobne ako nerovné sklo skresľuje predmet za oknom, gravitácia mení zdanlivé tvary galaxií. Jednotlivá deformácia býva nenápadná, no štatistická analýza obrovského počtu objektov odhalí rozloženie hmoty vrátane tej temnej.

Pozrite sa do hlbín vesmíru očami teleskopu Euclid. Za jediný týždeň pozorovaní zachytil 26 miliónov galaxií, ktoré pomáhajú skladať obrovský kozmický atlas:

Temná energia predstavuje inú záhadu: spájame ju so zrýchľujúcim sa rozpínaním vesmíru. Euclid ju nebude fotografovať. Z priestorového rozloženia galaxií a ich vzdialeností pomôže skúmať, ako sa tempo rozpínania menilo v kozmickej minulosti. Práve porovnanie rôznych období môže ukázať, ktoré vysvetlenia temnej energie zodpovedajú pozorovaniam.

Teleskop kombinuje viditeľné svetlo s blízkym infračerveným žiarením. Jeho sila spočíva aj v širokom zábere: podľa ESA pokrýva jedno nasmerovanie približne 270-násobok zorného poľa Hubbleovej širokouhlej kamery. Neznamená to však 270-násobne jemnejšie detaily.

S hľadaním nezvyčajných objektov môžu pomáhať aj nástroje umelej inteligencie, napríklad AnomalyMatch. Ten vyberá podozrivé či vzácne objekty na ďalšie posúdenie ľuďmi.

Ďalší veľký balík dát, DR1 Foundation, je naplánovaný na 12. novembra 2026. Kompletné vydanie DR1 má nasledovať v polovici roka 2027. Nepôjde o koniec pátrania, ale o ďalší zásadný podklad na skúmanie neviditeľného vesmíru.