Starý román ukrýva zvláštnu predpoveď o ChatGPT

Predstavte si stroj, ktorý dokáže vytvárať knihy, odborné texty a celé vedecké pojednania bez toho, aby jeho používateľ musel čokoľvek vedieť. Znie to ako opis dnešného ChatGPT, no takúto predstavu zachytil spisovateľ Jonathan Swift už v roku 1726 vo svojom slávnom románe Gulliverove cesty.

Na pozoruhodnú podobnosť upozornil portál IFLScience. V tretej časti románu sa hlavný hrdina dostáva do Veľkej akadémie v Lagade, kde sa stretáva s vedcami pracujúcimi na bizarných experimentoch.

Jedným z nich je obrovský mechanický prístroj zostavený z drevených dielcov a kovových súčiastok. Na jeho povrchu sú umiestnené slová, ktorých poradie sa mení otáčaním rúčok. Študenti následne vyhľadávajú zoskupenia slov pripomínajúce zmysluplné vety a zapisujú ich.

Vynálezca tvrdí, že vďaka stroju by aj nevzdelaný človek dokázal vytvárať knihy o filozofii, matematike, politike či náboženstve bez mimoriadneho talentu alebo štúdia.

Podobnosť s dnešnými jazykovými modelmi je zaujímavá najmä v jednej veci. Stroj vytvára text bez toho, aby rozumel jeho významu. Výsledky navyše často nedávajú zmysel a ich hodnotu musia posudzovať ľudia.

Swift si všimol aj ďalší problém. Konštruktér požaduje rozsiahle investície na výrobu ďalších 500 strojov, hoci jeho zariadenie neprináša skutočné poznanie. Jeho ambície pritom kontrastujú s chudobou obyvateľov mesta.

Román obsahuje ešte jedno pozoruhodné prekvapenie. Swift v ňom opisuje dva mesiace Marsu, hoci Phobos a Deimos boli skutočne objavené až v roku 1877, teda o 151 rokov neskôr. Ich existenciu však pravdepodobne odvodil z vtedajších astronomických poznatkov.

Neznamená to, že Swift dokázal predpovedať budúcnosť. Svojím dielom predovšetkým zosmiešňoval slepú vieru v technický pokrok a vedecké projekty bez praktického úžitku.

Práve preto dnes jeho tristo rokov stará satira pôsobí tak aktuálne. Otázka, či stroj dokáže vytvárať skutočné poznanie, alebo iba presvedčivo usporadúvať slová, totiž zostáva dôležitá aj v ére umelej inteligencie.