AI vo vojne: Útok, ktorý zmenil pravidlá hry

Moderné vojny sa menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Umelá inteligencia už neanalyzuje len dáta – začína navrhovať samotné ciele útokov. Najnovšie informácie naznačujú, že AI mohla zohrávať kľúčovú úlohu aj pri útokoch proti Iránu.

Vojenské konflikty vstupujú do novej éry, v ktorej už nerozhodujú len generáli a analytici. Stále väčšiu úlohu preberajú algoritmy umelej inteligencie, ktoré dokážu v priebehu sekúnd spracovať obrovské množstvo spravodajských informácií a navrhnúť konkrétne vojenské ciele.

Podľa informácií, ktoré sa objavili v médiách, americká armáda využila model umelej inteligencie Claude od spoločnosti Anthropic pri príprave útokov proti Iránu. Tento systém bol pôvodne predstavený americkému ministerstvu obrany a bezpečnostným agentúram ako nástroj na zrýchlenie vojenského plánovania.

Technológia dokáže výrazne skrátiť takzvaný „kill chain“ – proces identifikácie cieľa, jeho vyhodnotenia a následného rozhodnutia o útoku. V minulosti mohol tento proces trvať dni alebo dokonca týždne. S pomocou umelej inteligencie sa však môže skrátiť na hodiny.

Práve to podľa odborníkov umožnilo sériu intenzívnych úderov, pri ktorých bolo počas prvých 12 hodín vykonaných stovky útokov na rôzne iránske ciele. Moderné systémy dokážu analyzovať údaje zo satelitov, dronov, odpočúvania či sledovacích systémov a okamžite identifikovať potenciálne vojenské objekty.

Technologická spoločnosť Palantir vyvinula systém, ktorý tieto dáta spracúva pomocou strojového učenia. Umelá inteligencia dokáže klasifikovať ciele, odporučiť typ zbrane a zohľadniť aj to, ako účinné boli podobné útoky v minulosti. Systém dokonca dokáže posudzovať právne aspekty útoku a poskytovať veliteľom odporúčania.

Podľa vedcov však takýto vývoj prináša aj vážne riziká. Craig Jones z Newcastle University upozorňuje, že rozhodovanie o útokoch sa môže postupne presúvať zo ľudí na stroje. V praxi to môže znamenať, že vojenskí velitelia budú už len formálne schvaľovať rozhodnutia, ktoré v skutočnosti navrhne algoritmus.

Výskumník David Leslie z Queen Mary University of London varuje pred javom, ktorý označuje ako „kognitívne odbremenenie“. Ľudia môžu začať prenášať morálnu zodpovednosť na technológiu – ak útok odporučí systém umelej inteligencie, rozhodnutie sa môže zdať menej osobné.

Kontroverzie okolo takýchto operácií ešte zvyšujú správy o civilných obetiach. Jeden z útokov zasiahol oblasť pri vojenskej kasárni, kde sa nachádzala aj dievčenská škola. Pri incidente zahynulo viac ako sto ľudí vrátane detí. Organizácia Spojených národov tento prípad označila za možné závažné porušenie humanitárneho práva.

Americká armáda uviedla, že okolnosti incidentu preveruje.

Jedno je však čoraz jasnejšie. Umelá inteligencia už nie je len nástrojom pre vedcov či technologické firmy. Stáva sa súčasťou vojenských stratégií – a môže zásadne zmeniť spôsob, akým sa budú viesť vojny v budúcnosti.