Skoro jasno
12°
Bratislava
Terézia
15.10.2024
Zvláštna vec nad egyptskými pyramídami: Spozoroval ju čínsky radar
Zdielať na

Zvláštna vec nad egyptskými pyramídami: Spozoroval ju čínsky radar

Pozrite si tiež archívne video o novom meteorologickom radare.

Tento jav je ťažké vysvetliť.

Horné vrstvy zemskej atmosféry sú plné zvláštnych javov, z ktorých jedným z najzaujímavejších je tvorba rovníkových plazmových bublín (EPB). Tieto „bubliny“ horúceho, prehriateho plynu sa tvoria v nízkych zemepisných šírkach, zvyčajne po západe Slnka, a majú veľký vplyv na komunikáciu medzi Zemou a vesmírom. Hoci je tento jav známy už mnoho rokov, stále je pomerne slabo preskúmaný, čo sťažuje predvídanie a riadenie porúch, ktoré spôsobuje.

Rovníkové plazmové bubliny sa skladajú z horúceho ionizovaného plynu, ktorý sa tvorí v ionosfére. Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, v ktorej slnečné žiarenie spôsobuje ionizáciu plynov, t. j. ich premenu na elektricky nabité častice. Tieto bubliny sú mimoriadne dynamické a neustále menia svoju veľkosť a polohu. Ich tvorba však môže spôsobiť vážne poruchy komunikačných systémov, pretože ovplyvňujú šírenie rádiových vĺn. Vedcov preto veľmi zaujíma, ako tento jav lepšie pochopiť a predpovedať.

V najnovšom výskume čínski vedci použili radar LARID na ostrove Hainan na pozorovanie plazmových bublín. Tento radar je mimoriadne vhodný na zisťovanie ionosférických aberácií s veľkým dosahom, ktoré spôsobujú plazmové bubliny. Ostrov Hainan sa nachádza v Juhočínskom mori, takmer osemtisíc kilometrov od Egypta. Tento nový systém využíva odraz radarových signálov od oblakov plazmy v ionosfére, čo umožňuje diaľkové pozorovanie.

Systém mal pôvodne dosah 3 200 kilometrov, ale za menej ako šesť mesiacov sa táto vzdialenosť strojnásobila na 9 600 kilometrov. Plazmová bublina zistená radarom LARID sa teda nachádzala nad Egyptom, ale v skutočnosti bola pozorovaná z Číny. Tento prelomový objav predstavuje významný pokrok v globálnom pozorovaní plazmových bublín.

Vedci navrhujú v budúcnosti vytvoriť podobnú radarovú sieť, ktorá by zahŕňala niekoľko takýchto vzdialených pozorovateľní. Táto sieť by mohla v reálnom čase pozorovať tvorbu plazmových bublín na rôznych miestach Zeme, čo by pomohlo predpovedať tento jav. Plazmové bubliny sa v jednotlivých ročných obdobiach menia, ale sú tiež silne ovplyvňované slnečnou aktivitou, čo možno považovať za druh „vesmírneho počasia“.

Predpovedanie plazmových bublín môže byť obzvlášť dôležité pre systémy, ktoré fungujú prostredníctvom ionosféry, ako sú satelitná komunikácia, navigačné systémy a finančné transakcie. Hoci plazmové bubliny ovplyvňujú len úzke geografické pásmo, naša globálna prepojenosť znamená, že tieto poruchy môžu ovplyvniť nás všetkých.

Výskumníci tvrdia, že predpovedanie času, veľkosti a umiestnenia plazmových bublín by mohlo byť významným krokom vpred pri ochrane technologických systémov. Systémy, ktoré sa pri komunikácii, navigácii alebo finančných transakciách spoliehajú na satelity, sú voči týmto javom obzvlášť zraniteľné. Monitorovanie a pochopenie plazmových bublín môže znížiť počet porúch a pomôcť zvýšiť spoľahlivosť systémov.

Prelomový radarový systém LARID, ktorý používajú čínski vedci, by mohol byť len prvým krokom k vybudovaniu globálneho pozorovacieho systému schopného monitorovať a analyzovať správanie rovníkových plazmových bublín v reálnom čase.

Táto nová technológia by mohla zmeniť spôsob monitorovania vesmírneho počasia a pomôcť chrániť komunikačné a navigačné siete okolo Zeme. V budúcnosti by vytvorenie globálnej radarovej siete mohlo byť významným krokom vpred pri výskume plazmových bublín a minimalizácii problémov, ktoré spôsobujú.