Brusel stopol umelú inteligenciu: Dôvod je citlivý

V Bruseli sa potichu zatiahla ručná brzda. Európsky parlament v polovici februára 2026 interne obmedzil používanie niektorých funkcií umelej inteligencie na pracovných zariadeniach. Netýka sa to verejnosti, ale úradníkov, ktorí pracujú s citlivými dokumentmi a neverejnými rokovaniami.

Zablokované boli napríklad automatické sumarizácie textov, asistenti písania či pokročilé virtuálne nástroje, ktoré mnohí považujú za bežnú súčasť systému. IT oddelenie upozornilo, že veľká časť týchto služieb odosiela dáta do cloudu – a nie je úplne jasné, čo všetko sa presúva mimo interných sietí. Kým nebude vyhodnotený rozsah prenosov, funkcie ostanú vypnuté. Parlament zároveň nechcel špecifikovať, ktorých platforiem sa opatrenie týka, túto informáciu označil za citlivú.

Zamestnanci dostali aj odporúčanie, aby boli opatrní na súkromných zariadeniach používaných na prácu. Neumožňovať analýzu pracovných e-mailov nástrojmi AI a starostlivo zvažovať, ktorým aplikáciám dávajú prístup k dokumentom.

Európa pritom nie je výnimkou. V USA vyvolal rozruch prípad, keď šéf americkej agentúry Cybersecurity and Infrastructure Security Agency poslal interné materiály do ChatGPT. Hoci nešlo o prísne tajné dokumenty, boli určené len na interné použitie.

Podobné obavy viedli viaceré štáty k zákazu čínskeho modelu DeepSeek na vládnych zariadeniach.

Signál je jasný: kým nebude presne známe, kam údaje smerujú a kto k nim má prístup, AI vo verejnej správe zostane pod prísnym dohľadom. Pohodlie ustupuje bezpečnosti. A to je trend, ktorý sa zrejme ešte len začína.