Žena s prasacou obličkou: Revolučný úspech medicíny

Tento rok ide už o tretí podobný prípad, no jediný, ktorý sa skončil úspešne.

Príbeh Towany Looney z Alabamy otvoril novú kapitolu v medicíne: stala sa treťou žijúcou osobou na svete, ktorá dostala geneticky upravenú prasaciu obličku. Päťdesiattriročná žena, ktorá predtým zachránila život svojej matke darovaním obličky, teraz sama potrebovala transplantáciu po tom, čo jej posledná funkčná oblička prestala pracovať.

Dlhé čakanie a špeciálne okolnosti

Looney bola od roku 2017 na čakacej listine na transplantáciu obličky, no pre jej špecifický zdravotný stav bolo takmer nemožné nájsť vhodného ľudského darcu. V jej krvi sa totiž nachádzalo veľmi vysoké množstvo protilátok, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou spôsobili odmietnutie ľudského orgánu. Aj keď mala na čakacej listine prioritu, jej život zachraňovala len dialýza.

Vzhľadom na zhoršujúci sa stav jej americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) povolil v rámci experimentálneho programu transplantáciu geneticky modifikovanej prasacej obličky.

Prví priekopníci a riziká

Pred Looney podstúpili podobnú operáciu dvaja ľudia. Prvým bol Richard „Rick“ Slayman, ktorý v marci 2024 dostal geneticky upravenú prasaciu obličku v Massachusetts General Hospital. Operácia bola úspešná, no Slayman zomrel o pár mesiacov neskôr z dôvodov nesúvisiacich s transplantáciou.

V apríli 2024 bola druhou pacientkou Lisa Pisano, ktorej však telo po operácii nedokázalo zabezpečiť dostatočné prekrvenie transplantovaného orgánu. Lekári ho museli odstrániť a Pisano zomrela o tri mesiace neskôr, čiastočne kvôli problémom so srdcom.

Prípad Towany Looneyovej

Operáciu Looney vykonal tím lekárov v NYU Langone Health. Bola prvou pacientkou, ktorá dostala prasaciu obličku s desiatimi rôznymi genetickými úpravami, aby bol orgán čo najkompatibilnejší s ľudským telom. Po sedemhodinovej operácii sa Looney rýchlo zotavila a už po 11 dňoch ju prepustili domov.

„Je to pre mňa skutočné požehnanie,“ povedala dojatá Looney.

„Cítim, že som dostala novú šancu na život. Nemôžem sa dočkať, až budem opäť cestovať a tráviť viac času s rodinou a vnúčatami.“

Budúcnosť medicíny: riešenie nedostatku orgánov?

Xenotransplantácia sa stala možnou vďaka technológii CRISPR na genetickú editáciu – revolučnej metóde, ktorá umožňuje upravovať gény prasiat tak, aby ich orgány boli vhodnejšie pre ľudské telo. Prípad Looneyovej dáva nádej tisíckam ľudí, ktorí každoročne zomierajú na čakacej listine kvôli nedostatku darcov.

Dr. Jayme Locke, jedna z vedúcich chirurgov operácie, uviedla:

„Prípad Towany je skutočnou inšpiráciou. Jej príbeh dokazuje, že sme blízko k riešeniu, ktoré môže navždy zmeniť životy ľudí bojujúcich s nedostatkom orgánov.“

Tento príklad vedeckého pokroku a ľudskej vytrvalosti sľubuje novú éru v histórii transplantácií, ktorá prináša nádej pacientom a poháňa ďalší rozvoj medicíny.