Najväčšia vzorka z hlbín Zeme: Odpoveď na vznik života?

Medzinárodnému tímu výskumníkov sa podarilo získať 1268 metrov dlhú vzorku zemského plášťa, ktorá je viac ako šesťkrát dlhšia ako akákoľvek predchádzajúca vzorka.

Už dlho je známe, že Zem možno rozdeliť na rôzne vrstvy. Vrchnú časť tvorí zemská kôra, pod ktorou sa nachádza plášť hrubý 2 900 kilometrov, za ktorým nasleduje vonkajšie a vnútorné jadro. Plášť je najväčšou vrstvou hornín na Zemi, ale keďže nad ním sa nachádza kôra hrubá približne šesť kilometrov, jeho podrobnejšia analýza a odber vzoriek nie je jednoduchá úloha. Sovieti sa o to raz pokúsili, ale dostali sa len do hĺbky 12 261 metrov, čo je trochu hlbšie ako 11 034 metrov hlboká Mariánska priekopa.

Vedci však majú ešte jednu šancu na jej preskúmanie: ak kôra praskne a odhalí plášť.

Medzinárodný tím výskumníkov sa nedávno zavŕtal hlboko do mora, čoho výsledkom je najväčšia vzorka svojho druhu na svete. Z hlbín odobrali 1 268 metrov dlhú vzorku, ktorá je viac ako šesťkrát dlhšia ako najväčšia vzorka, aká bola kedy odobratá z plášťa, píše Andrew McCaig, vedec z univerzity v Leedsi, v článku uverejnenom v magazíne The Conversation. Bol členom tímu, ktorý vzorku vyzdvihol z jej miesta, a štúdia bola uverejnená v časopise Science.

Vzorka obsahovala primárne horniny z vrchnej vrstvy zemského plášťa. Okrem toho, že vzorka poskytuje nové poznatky o zložení plášťa, je zaujímavá aj z iných hľadísk, pretože umožňuje nahliadnuť do hlbokej geológie Zeme a podmienok, ktoré viedli k vzniku života.

Oblasť, z ktorej vzorka pochádza, je Stredoatlantický hrebeň, ktorý leží na rozhraní dvoch tektonických platní, ktoré pokrývajú Zem. V tejto oblasti sa Afrika a Európa každý rok vzďaľujú od Ameriky o dva centimetre. Vo vrchnej časti plášťa sa tu čiastočným topením hornín vytvára nová kôra, ktorá sa od hrebeňa vzďaľuje.

Odborníci zistili, že tieto horniny majú v porovnaní s neporušeným plášťom oveľa nižší obsah minerálu pyroxénu a veľmi vysokú koncentráciu horčíka. Oboje je výsledkom topenia, ku ktorému došlo, keď plášť stúpal smerom k povrchu z hlbších vrstiev Zeme.

Podľa McCaiga štúdium vzorky vysvetľuje napríklad aj to, ako sa plášť taví a živí sopky.

Čo je však podľa neho dôležitejšie, vzorka poskytuje pohľad na jedinečný chemický charakter stretnutia roztaveného plášťa s morskou vodou. Keďže tunajšie vzorky sú alkalické, bohaté na vodík, metán a zložitejšie zlúčeniny bohaté na uhlík, odborníci sa domnievajú, že takéto miesta mohli byť východiskovým bodom pre vznik života na Zemi.

V nasledujúcich rokoch a desaťročiach budú vedci vzorku podrobne skúmať, čo by mohlo odhaliť veľmi dôležitú etapu histórie Zeme.