Známky života? V atmosfére Venuše našli amoniak a fosfín
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si tiež archívne video o tom, či je Venuša stále aktívna.
Dva rôzne tímy britských astronómov našli v atmosfére Venuše dva rôzne plyny. Keďže súčasný stav vedy naznačuje, že tieto plyny by mohli byť produkované mikróbmi, mimo priemyselnej výroby, ktorú možno na Venuši vylúčiť, mohli by naznačovať prítomnosť života. Alebo výsledok chemického procesu, ktorý zatiaľ nepoznáme alebo mu nerozumieme.
V roku 2020 medzinárodný tím vedcov z USA, Spojeného kráľovstva a Japonska našiel v atmosfére Venuše fosfín, ktorý by mohol naznačovať prítomnosť života. Podľa súčasných poznatkov sú mikróby pozemského typu - takzvané anaeróbne mikróby, teda mikróby, ktoré sú zbavené kyslíka - schopné produkovať túto látku na skalnatých planétach, ako je Venuša. Vedci sa domnievali, že tieto mikróby by sa mohli nachádzať v oblakoch Venuše. O necelý rok neskôr ďalšia štúdia dospela k záveru, že vedci sa možno mýlili a v oblakoch Venuše nenašli žiadne známky života. Odvtedy žiadny nový výskum neprevážil misky váh na jednu či druhú stranu, ale to sa možno práve zmenilo.
Denník The Guardian uvádza, že astronómovia pracujúci oddelene na Imperial College London a Cardiffskej univerzite zistili na Venuši prítomnosť dvoch rôznych plynov. Jedným z nich je toľko diskutovaný fosfín, zatiaľ čo druhým je amoniak. Oba môžu byť produkované priemyslom a živými organizmami - a prvý z nich môže byť zo susednej planéty vylúčený. Okrem toho sa vznik amoniaku nedá vysvetliť ľahko známymi atmosférickými alebo geologickými procesmi, tvrdia vedci.
Vedci zdôrazňujú, že prítomnosť plynov zatiaľ nie je priamym dôkazom života na Venuši, ale určite zvýši záujem o túto planétu. Podľa Davea Clementsa z Imperial College London totiž zvyšuje možnosť, že na planéte kedysi mohol prekvitať život, ktorého stopy sú stále prítomné v atmosfére.
Povrch Venuše má teplotu až 450 stupňov Celzia, čo je dosť horúce na roztavenie olova a zinku, atmosférický tlak 90-krát vyšší ako na Zemi a mraky kyseliny sírovej. Zároveň vo výške 50 km nad povrchom sú podmienky oveľa podobnejšie tým na Zemi, čo by mohlo dať šancu prežiť najodolnejším mikróbom.
Jane Greaves, astronómka z Cardiffskej univerzity, medzitým uskutočnila pozorovania, ktoré odhalili prítomnosť amoniaku v atmosfére planéty. Ten produkujú baktérie viažuce dusík popri priemysle.
Podľa vedcov existuje značný optimizmus, že takéto plyny sú na Venuši prítomné, ale zatiaľ nie je známe, ako vznikajú. Napríklad fosfín počas dňa mizne. Tento plyn môže byť okrem baktérií produkovaný aj chemickým procesom, ktorému zatiaľ nerozumieme.
Zistenia boli prezentované na britskom národnom astronomickom stretnutí v Hulle.