Prečo náš vlastný hlas znie na nahrávke tak hlúpo?

Každý sa už stretol s fenoménom, že vlastný hlas na nahrávke znie úplne inak ako naživo. Aký je dôvod? Zvuk sa môže dostať do vnútorného ucha dvoma rôznymi cestami a tieto cesty ovplyvňujú to, ako ho nakoniec vnímame.

Zvuk vedený vzduchom sa prenáša z prostredia okolo nás cez vonkajší zvukovod, bubienok a stredné ucho do slimáka, tekutinou naplnenej špirály vo vnútornom uchu.

Zvuk vedený kosťami sa do slimáka dostáva priamo cez tkanivá hlavy.

Keď hovoríme, zvukové vlny sa šíria vzduchom a do slimáka sa dostávajú cez vonkajší zvukovod. Okrem toho zvuk putuje z hlasiviek priamo do slimáka, ale mechanické vlastnosti hlavy zosilňujú nižšie, nízkofrekvenčné vibrácie.

Zvuk, ktorý počujeme, keď hovoríme, je kombináciou vibrácií z oboch ciest. Keď však počúvame vlastnú nahrávku, do slimáka neprúdi žiadny priamy vstup, počujeme len svoj hlas prenášaný vzduchom (a vnímaný ostatnými), čo je samozrejme nezvyčajné. Opačná situácia nastane, keď si do uší vložíme štuple a pri hovorení počujeme len zvuk prenášaný kosťami.

Existuje zriedkavé ochorenie, pri ktorom sú ľudia s týmto ochorením precitlivení na zvuk prenášaný kosťami: počujú dokonca aj svoje vlastné príliš hlasné dýchanie a počujú aj pohyb očných buliev.