Predpoveď superpočítača: Takto sa Zem zmení do roku 2100

Podľa stoviek simulácií, ktoré analyzovali rôzne scenáre zmeny klímy a spôsoby využívania pôdy, do roku 2050 vyhynie 6-10,8 percent a do roku 2100 13-27 percent druhov stavovcov. Štúdia, ktorú vypracoval výskumník Európskej komisie a austrálsky profesor, nepredstavuje veľmi pozitívny obraz budúcnosti biodiverzity, pretože vymiznutie kľúčových druhov by mohlo spustiť fatálnu reťazovú reakciu.

Štúdia, ktorú uskutočnili výskumníci Európskej komisie Giovanni Strona a profesor Corey Bradshaw z Flinders University pomocou jedného z najvýkonnejších európskych superpočítačov LUMI, vrhá nové svetlo na šieste masové vymieranie, ktoré v súčasnosti prebieha, a analyzuje, aké zmeny možno očakávať pri rôznych scenároch klimatických zmien, pričom sa zohľadňuje využívanie pôdy človekom.

Výsledky naznačujú, že v priebehu niekoľkých desaťročí možno očakávať výrazný úbytok biodiverzity.

Na uskutočnenie štúdií vedci najprv vytvorili virtuálne modely Zeme, stovky digitálnych planét, na ktorých žije 33 tisíc druhov stavovcov. V simuláciách vytvorili potravinové reťazce s rôznymi usporiadaniami zoskupením a umiestnením organizmov, ale neurčili presné oblasti, kde sa jednotlivé druhy usadia, ale umožnili živočíchom jedného druhu rozptýliť sa do nových oblastí v 100 krokoch. Potom sa s ohľadom na klimatické podmienky v rokoch 2015 - 2020 posúdili šance konkrétneho druhu na prežitie v danej oblasti a ak výsledky ukázali známky potenciálneho vyhynutia, druh bol vylúčený z ďalšej "hry". Potravné reťazce sa obnovovali po každom 10. kroku na základe aktuálneho zloženia ekosystému. Týmto spôsobom dostali druhy možnosť kolonizovať nové lokality rovnako ako v reálnych podmienkach a usadiť sa v regiónoch, kde našli príležitosť na vytvorenie domova.

Po vytvorení základného usporiadania simulovaného sveta upravili podmienky podľa klimatických prognóz a prognóz využívania pôdy na roky 2020 až 2100 a vypočítali, ktoré druhy by mohli vyhynúť v dôsledku zmien miestnej teploty a zrážok. V každom simulovanom mesiaci sa vyhodnotila skutočná situácia a vypočítal sa aj vplyv straty kľúčového druhu na ostatné druhy v jeho tesnej blízkosti. Simulácia odhalila aj zaujímavý jav: strata druhov postihla predovšetkým väčšie stavovce, keďže vplyv klimatických zmien viedol v prvom rade k zmenšeniu veľkosti tela.

"Zmenšenie veľkosti tela je najmä dôsledkom straty rozmanitosti v potravinovom reťazci," píšu v štúdii.

Podľa výpočtov, ktoré využívajú algoritmy strojového učenia, napriek schopnosti niektorých druhov prispôsobiť sa zmenám podmienok biotopov alebo hľadať iné biotopy, majú zmeny teploty a zrážok a strata rozmanitosti ekosystémov negatívne dôsledky pre druhy stavovcov: Podľa rôznych scenárov do roku 2050 vyhynie v priemere 6 až 10,8 percent druhov na našej planéte, pričom do roku 2100 by ich mohlo zaniknúť až 27 percent, teda viac ako štvrtina. Ten by mal nastať pri vysokých emisiách a oteplení o 2,4 °C do roku 2050. V rokoch 2020 až 2050 sa očakáva rýchlejšie obdobie vymierania, pričom tempo úbytku druhov sa potom mierne spomalí. Prípady vymierania sa výrazne urýchľujú stratou druhov, ktoré zohrávajú významnú úlohu v biotickom spoločenstve danej oblasti, čo naznačuje, že interakcie medzi druhmi sú kľúčovým aspektom prežitia a je potrebné ich zohľadniť v reálnych snahách o ochranu biodiverzity.

"Deti, ktoré sa narodia dnes a dožijú sa sedemdesiatky, budú počas svojho života svedkami zmiznutia doslova tisícov zvierat, od jašteríc a žiab až po legendárne cicavce ako slony a koaly," - zhrnuli výskumníci svoje zistenia na stránke Conversation.

Podľa Európskeho spoločného výskumného centra (vedeckého útvaru Európskej komisie) je polovica svetovej hospodárskej produkcie založená na prírode, takže strata biodiverzity má priamy vplyv na ľudské zdravie a životný štýl.

"Zdravá biodiverzita znamená zdravých ľudí, potravinovú bezpečnosť a zásobovanie vodou," uvádza JRC.

Európska komisia sa okrem iného snaží zabrániť ďalším negatívnym trendom v oblasti biodiverzity prostredníctvom nových právnych predpisov na obnovu ekosystémov vrátane zvrátenia poklesu populácií opeľovačov, zastavenia čistého úbytku zelených mestských oblastí a zvýšenia biodiverzity vo všeobecných lesných spoločenstvách a poľnohospodárskych ekosystémoch do roku 2030.