Staroveké tajomstvo je odhalené: Takto Egypťania ťažili zlato!
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si aj archívne video o egyptských artefaktoch
Starovekí Egypťania milovali zlato a nové vykopávky pri meste Marsa Alam odhalili, ako ho ťažili za čias faraónov. Archeológovia našli 3000 rokov starý tábor na ťažbu zlata a spracovateľské zariadenie, ktoré im poskytlo jedinečný pohľad na staroveké technológie aj život baníkov.
Objav počas reštauračných prác
Komplex na spracovanie zlata v oblasti Jabal Sukari v egyptskej guvernoráte Červeného mora bol objavený počas reštauračných prác v starovekom meste. Aby ochránili lokalitu pred modernou ťažbou, archeológovia dva roky skúmali a dokumentovali pamiatky, potom celý nález presunuli do bezpečnej oblasti vzdialenej 3 kilometre.
Podľa Ahram Online, Dr. Mohamed Ismail Khaled, generálny tajomník Najvyššej rady pre starožitnosti, oznámil, že vykopávky odkryli 3000 rokov starý komplex na spracovanie zlata. "Zariadenie obsahovalo mlecie a drviace stanice, filtračné a sedimentačné nádrže a staré hlinené pece používané na tavenie zlata extrahovaného z kremenných žíl," dodal.
Archeológovia objavili aj obytné oblasti so starovekými domami baníkov. V týchto sektoroch odkryli dielne, svätyne, administratívne budovy a kúpeľné domy z obdobia Ptolemaiovcov, ktoré slúžili približne 300 rokov, až kým Egypt v 1. storočí pred Kristom neovládli Rimania.
Oblasť využívali veľa rokov
Na mieste sa našli aj stavby z rímskeho a islamského obdobia, čo naznačuje, že oblasť bola využívaná tisíce rokov. Kamenné sochy egyptského božstva Bastet a gréckeho boha Harpokrata odhaľujú viac o živote v tomto "meste zlata". Medzi ďalšími artefaktmi boli parfumy, lieky, kadidlo, polodrahokamové korálky a 628 keramických nádob s hieroglyfickými, démotickými a gréckymi nápismi.
Podľa ministerstva turizmu a starožitností tieto objavy poskytujú nový pohľad na spoločenský, náboženský a pracovný život staroegyptských baníkov, ktorých remeslo bolo v čase rozkvetu impéria mimoriadne cenené. Zaujímavým nálezom sú aj múmie so zlatými jazykmi, pravdepodobne vloženými do úst, aby mohli hovoriť pred súdom Osirisa, boha podsvetia.