Ľudstvo takmer vyhynulo: Kríza trvala 130-tisíc rokov

Naše DNA odhaľujú, že pred 900-tisíc rokmi boli predkovia ľudí na pokraji vyhynutia.

Dnes si len ťažko vieme predstaviť svet, v ktorom by bol človek ohrozeným druhom. No pred 900-tisíc rokmi sa naši predkovia takmer úplne stratili z povrchu Zeme. Znamená to, že genetickú výbavu, ktorú dnes máme, vďačíme práve tým niekoľkým jedincom, ktorí prežili túto krízu.

Čínski a talianski vedci skúmali DNA viac ako tritisíc ľudí a zistili, že po prudkom poklese populácie sa stratilo takmer 65 % genetickej rozmanitosti. Odchýlky v DNA boli minimálne, čo naznačuje, že populácia sa zredukovala na kritickú úroveň.

Tento dramatický pokles pravdepodobne spôsobila nízka genetická diverzita. Počet rozmnožovania schopných jedincov klesol na niečo vyše tisíc a trvalo takmer 130 000 rokov, kým sa populácia opäť zotavila. To vyvoláva otázku: môže aj dnešné preľudnenie viesť k podobnej katastrofe?

Klimatické zmeny a migrácia ako príčina genetickej krízy

Genetická rozmanitosť ľudí, ktorí opustili Afriku, je menšia, čo naznačuje, že migrácia mohla tiež spôsobiť genetickú úzku evolučnú bariéru. Podobne však mohlo prispieť aj drastické zhoršenie klímy – zdroje sa vyčerpali a prežiť dokázali iba tí najsilnejší.

Neskôr sa však populácia začala opäť rozrastať a vďaka schopnosti prispôsobiť sa zmenám človek urobil obrovský evolučný skok. Kľúčovú úlohu zohralo zvládnutie používania ohňa – poskytoval ochranu, odrádzal predátorov a zvyšoval šance na prežitie.

Vďaka tomu mohol človek osídliť celú planétu. A hoci sa svet postupne otváral, práve táto takmer vyhynutie ľudskej rasy mohlo stáť za naším neskorším rozmachom.

Nebolo to však posledné nebezpečenstvo – pred 75-tisíc rokmi výbuch supervulkánu takmer opäť vymazal ľudstvo z povrchu Zeme. Po ňom zostalo nažive iba niekoľko desiatok tisíc ľudí...