Indovia pristáli na južnom póle Mesiaca: Našli neuveriteľné veci

India zatiaľ nie je významnou vesmírnou krajinou, ale nedávny objav na Mesiaci vyvolal celosvetový záujem.

Magma je na Zemi bežný materiál, roztavená horninová hmota pod povrchom, ktorá môže vzniknúť čiastočným roztavením plášťa a kôry. Keď sa dostane na povrch, nazýva sa láva (veľmi efektná pri sopečných výbuchoch) a tuhne, čím vzniknú vyvreté horniny.

O tavenine Mesiaca sa toho veľa nepovedalo, hoci vedci dnes s veľkou mierou istoty veria, že náš stály súputník mal kedysi obrovský oceán magmy. Potvrdzujú to aj nedávne údaje z indickej lunárnej sondy Chandrayaan-3.

Tá našla dôkazy v južnej polárnej oblasti Mesiaca, a to až teraz, pretože táto oblasť nebeského telesa nebola v minulosti príliš preskúmaná. Indovia tam vlani v auguste vyslali lunárnu sondu Pragyan, ktorá už priniesla fantastické výsledky.

Počas svojej 9-dňovej misie však prekonala celkovo len 103 metrov a zastavila sa na 23 zaujímavých miestach. Skúmala regolit, najvrchnejšiu vrstvu horniny na Mesiaci, a zistila, že má pomerne jednotné zloženie, ktoré pozostáva najmä zo železitého anortozitu.

To naznačuje, že na Mesiaci sa kedysi nachádzal oceán magmy a že plášť telesa vznikol usadzovaním ťažších materiálov, zatiaľ čo kôru tvorili ľahšie horniny. Keďže chemické zloženie regolitu v blízkosti južného pólu je veľmi podobné vzorkám pôdy z rovníkových oblastí, podporuje to aj vyššie uvedenú teóriu.

Dobrodružný osud indického mesačného rovera: