Indovia pristáli na južnom póle Mesiaca: Našli neuveriteľné veci

Magma je na Zemi bežný materiál, roztavená horninová hmota pod povrchom, ktorá môže vzniknúť čiastočným roztavením plášťa a kôry. Keď sa dostane na povrch, nazýva sa láva (veľmi efektná pri sopečných výbuchoch) a tuhne, čím vzniknú vyvreté horniny.

O tavenine Mesiaca sa toho veľa nepovedalo, hoci vedci dnes s veľkou mierou istoty veria, že náš stály súputník mal kedysi obrovský oceán magmy. Potvrdzujú to aj nedávne údaje z indickej lunárnej sondy Chandrayaan-3.

Tá našla dôkazy v južnej polárnej oblasti Mesiaca, a to až teraz, pretože táto oblasť nebeského telesa nebola v minulosti príliš preskúmaná. Indovia tam vlani v auguste vyslali lunárnu sondu Pragyan, ktorá už priniesla fantastické výsledky.

Počas svojej 9-dňovej misie však prekonala celkovo len 103 metrov a zastavila sa na 23 zaujímavých miestach. Skúmala regolit, najvrchnejšiu vrstvu horniny na Mesiaci, a zistila, že má pomerne jednotné zloženie, ktoré pozostáva najmä zo železitého anortozitu.

To naznačuje, že na Mesiaci sa kedysi nachádzal oceán magmy a že plášť telesa vznikol usadzovaním ťažších materiálov, zatiaľ čo kôru tvorili ľahšie horniny. Keďže chemické zloženie regolitu v blízkosti južného pólu je veľmi podobné vzorkám pôdy z rovníkových oblastí, podporuje to aj vyššie uvedenú teóriu.

Dobrodružný osud indického mesačného rovera: