Takto by Mesiac zničil našu planétu, keby sa k nej priblížil

Náš nebeský spoločník sa obracia proti materskej planéte, ale našťastie je to len výplod našej fantázie.

Vesmír je obrovský a videli sme množstvo dôkazov, že sa môže stať čokoľvek, a to nielen v našej galaxii, ale dokonca aj v našej slnečnej sústave. Takže akákoľvek simulácia sa jedného dňa môže stať aj realitou.

Mesiac vznikol za kataklizmatických podmienok, keď sa približne pred 4,5 miliardami rokov mladá Zem zrazila s menšou planétou o veľkosti Marsu. Z materiálu, ktorý sa odtrhol, nakoniec časom vznikol Mesiac, ktorý sa, mimochodom, každý rok od našej planéty trochu vzdiali, presnejšie o 4 cm.

Možno sa to nezdá veľa, ale astronomické mierky nie sú v ľudskom meradle merateľné, takže za miliardy rokov bude mať zväčšujúca sa vzdialenosť zásadný vplyv, okrem iného ovplyvní príliv a odliv, čo jedného dňa spôsobí, že sa obežné doby oboch telies vyrovnajú.

V TEJTO SIMULÁCII VŠAK VIDÍME OPAČNÚ SITUÁCIU, KTORÁ BY NETRVALA MILIARDY ROKOV, ALE BOLA BY OVEĽA DRAMATICKEJŠIA. PREDPOKLADÁ, ŽE MESIAC SA BUDE Z NEZNÁMEHO DÔVODU STÁLE VIAC PRIBLIŽOVAŤ K ZEMI A PO ROKU TAKMER NARAZÍ DO NAŠEJ PLANÉTY.

Už v prvých mesiacoch by obyvateľstvo sužovali obrovské cunami a zemetrasenia, potom by vybuchovali ďalšie a ďalšie sopky a nakoniec by sa Mesiac priblížil natoľko, že by sa úplné zatmenia Slnka stalo bežnou záležitosťou.

Nakoniec by sa však Mesiac nezrazil s našou planétou, ale v dôsledku slapových síl by sa rozpadol na malé kúsky, keď by dosiahol Rocheovu hranicu, a potom by vytvoril prstenec okolo Zeme. Ak by to teda niekto prežil, z povrchu by sa mu naskytol zaujímavý pohľad a z diaľky by sa Zem najviac podobala Saturnu, čo by, samozrejme, bolo chabou útechou pre náš rozpadajúci sa Mesiac.