Hrôza: Poznáme zloženie zubnej pasty vynájdenej Egypťanmi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pozrite si tiež archívne video o egyptských artefaktoch.

Čistenie zubov je takmer také staré ako ľudstvo.

Podľa zubárov by bolo ideálne čistiť si zuby po každom hlavnom jedle, ale v dnešnom uponáhľanom živote to často nestíhame. Pozostatky našich predkov dokazujú, že hoci sa snažili čistiť si zuby čo najefektívnejšie, vedci našli medzi pozostatkami nespočetné množstvo pokazených zubov.

Výskum ukazuje, že dokonca aj neandertálci už pred 130 tisíc rokmi používali primitívne špáradlá na odstraňovanie prilepených zvyškov potravy. Často používali kosti alebo palice a konáre nájdené v prírode. Primitívna, ale viac-menej účinná metóda. V starovekom Egypte bola vynájdená prvá zubná pasta na svete, ktorá bola skôr prášková ako krémová a väčšinou pozostávala zo zložiek, ktoré by si súčasný človek nechcel dať do úst:

Z POPOLA, ZVIERACÍCH KOPÝT, VAJEČNÝCH ŠKRUPÍN A PEMZY.

Táto zvláštna zmes síce zuby nedezinfikovala, ale určite dobre odstraňovala časti jedla, ktoré v nich uviazli, a to bolo viac než dosť. Neskôr Peržania do existujúcej zmesi pridali spálené ulity slimákov a ustríc, rôzne bylinky a med.

A RIMANIA POUŽÍVALI DREVENÉ UHLIE A KÔRU

na zníženie zápachu z úst.

Spolu so zubnou pastou sa v starovekom Egypte a Babylone objavili aj primitívne zubné kefky vyrobené najmä z vetvičiek. Čistiace nástroje, ktoré používame my, najviac pripomínajú zubnú kefku vynájdenú v Číne počas dynastie Tchang. Obsahovala zvieracie chlpy, kosti a bambus, a hoci nebola taká účinná ako moderné kefky, Číňania si akosi veľmi obľúbili čistenie zubov pomocou prasacích chlpov.