Starovekí Sumeri vŕtali do lebiek ľudí diery

Objav, ktorý fascinuje aj modernú vedu.

Archeológovia urobili v južnom Iraku, medzi ruinami starovekého sumerského mesta Ur, fascinujúci objav. Počas vykopávok našli lebku starú 5 000 rokov, ktorá vykazovala známky trepanácie. Tento zákrok, ktorý spočíva vo vyvŕtaní otvoru do lebky, bol jednou z najpokročilejších techník v starovekej medicíne.

Trepanovaná lebka patrila mužovi vo veku 30 rokov, ktorý pravdepodobne utrpel poranenie mozgu. Otvor v lebke je hladký a okrúhly, čo naznačuje, že zákrok vykonal skúsený chirurg. Archeológovia sa domnievajú, že trepanácia bola vykonaná s cieľom zmierniť tlak na poranený mozog a zachrániť pacientovi život.

Tento nález nie je ojedinelý. Trepanácia bola v starovekej Mezopotámii pomerne bežná. Archeológovia doteraz našli desiatky trepanovaných lebiek medzi ruinami sumerských, akkadských a asýrskych miest.

Vývoj sumerského lekárstva

Dôkazy o trepanácii naznačujú, že starovekí Sumeri mali vysoko rozvinutú lekársku vedu. Poznali anatómiu mozgu a dokázali vykonávať zložité chirurgické zákroky.

Sumeri nepoužívali len trepanáciu. Poznali aj ďalšie lekárske techniky, ako napríklad obväzovanie a používanie liečivých rastlín.

Význam archeologických nálezov

Archeologické nálezy, ako napríklad trepanované lebky, umožňujú nahliadnuť do života a kultúry starých Sumerov. Tieto nálezy dokazujú, že Sumeri vytvorili vyspelú civilizáciu s vyspelou lekárskou vedou.

Budúci výskum

Archeológovia pokračujú vo výskume medicíny starých Sumerov. Dúfajú, že budúci výskum odhalí ešte viac o sumerských lekárskych technikách a poznatkoch.

Tento fascinujúci objav poskytuje ďalšie dôkazy o vyspelosti starovekých Sumerov. Trepanovaná lebka naznačuje, že Sumeri mali vyspelú lekársku vedu a dokázali vykonávať zložité chirurgické zákroky.