V Antarktíde objavili lebku: Mení pohľad na evolúciu

Na zamrznutom pobreží Antarktídy objavili vedci 69 miliónov rokov starú fosíliu vtáčej lebky, ktorá môže prepísať doterajšie teórie o vývoji vtákov.

V mori ľadových krýh, na soľou pokrytom antarktickom pobreží, sa archeológom podarilo nájsť fosíliu, ktorá môže spôsobiť revolúciu v chápaní vtáčej evolúcie. Ide o 69 miliónov rokov starú lebku druhu Vegavis iaai, ktorý žil na samom konci éry dinosaurov.

Tento prehistorický tvor bol pravdepodobne príbuzný dnešným kačiciam a husiam, no jeho lovecké techniky pripomínali skôr správanie tučniakov. Vďaka CT skenom a moderným analýzam vedci zistili, že išlo o výnimočne prispôsobivého predátora: jeho dlhý kopijovitý zobák a silné čeľuste mu umožňovali efektívne loviť ryby a morské živočíchy v ľadovej vode.

Doteraz sa predpokladalo, že moderné vtáky sa začali vyvíjať až po vyhynutí dinosaurov. Tento nález však ukazuje, že vtáčia diverzifikácia sa začala už oveľa skôr – ešte v kriedovom období. Lebka Vegavis iaai tak ponúka nový pohľad na evolúciu vtákov, ich schopnosti adaptácie a schopnosť prežiť veľké globálne zmeny.

Vegavis žil v extrémne nepriateľskom prostredí, čo mohlo významne prispieť k jeho evolučnému pokroku. Vtáky ako tento preukazovali sofistikované lovecké správanie a širokú ekologickú flexibilitu, čím si zabezpečili miesto v dejinách aj po kataklyzme, ktorá zničila dinosaury.

Aj keď objav lebky Vegavis iaai priniesol veľa odpovedí, zároveň otvára ďalšie otázky: aký bol skutočný rozsah antarktického vplyvu na vývoj vtákov? A koľko ďalších druhov z tohto obdobia ešte čaká na objavenie pod ľadom?