Vedci skúmali krv štrkáča. Ukrýval vlastný protijed

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

V krvi štrkáča diamantového sa ukrýva prirodzená obrana proti hadiemu jedu. Vedci z University of Maryland teraz ukázali, že kombinácia týchto ochranných proteínov dokázala v laboratórnych testoch prekonať súčasný protijed približne desaťnásobne.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Hady majú v krvi niečo, čo ich dokáže chrániť pred ich vlastnou smrtiacou zbraňou. Výskumníci z University of Maryland sa preto pozreli na prirodzenú obranu štrkáča diamantového a objavili cestu k potenciálne novej generácii protijedov.

Tím vedený biológom Seanom B. Carrollom skúmal proteíny FETUA, ktoré sa nachádzajú v krvi štrkáčov. Už predchádzajúci výskum ukázal, že proteín FETUA-3 dokáže blokovať aktivitu viacerých nebezpečných toxínov. Tentoraz vedci zisťovali, čo sa stane, keď rôzne ochranné proteíny skombinujú.

Hadí jed je komplikovaný koktail desiatok rôznych látok. Práve táto zložitosť sťažuje výrobu univerzálnych protijedov. Výskumníci však teraz skúšajú využiť obranný mechanizmus, ktorý si hady vytvorili počas miliónov rokov evolúcie:

Výsledok bol výrazný. Jednotlivé proteíny síce dokázali obmedziť niektoré účinky jedu, no samostatne nestačili na úplnú ochranu. Keď ich však výskumníci spojili do optimalizovaných zmesí, ich účinnosť prudko vzrástla. V laboratórnych experimentoch boli približne desaťkrát účinnejšie než súčasný protijed proti štrkáčom vyrábaný pomocou ovčích protilátok. Zmesi zároveň úplne neutralizovali smrteľné účinky testovaného jedu a poskytli širšiu ochranu proti jedom viacerých druhov zmijovitých hadov.

Má to veľký význam. Hadí jed môže obsahovať okolo stovky toxických proteínov a jeho zloženie sa medzi jednotlivými druhmi výrazne líši. Práve preto nie je jednoduché vytvoriť jeden univerzálny protijed.

Nový prístup navyše využíva riešenie, ktoré vytvorila samotná evolúcia. Niektoré časti ochranných proteínov sa podľa výskumníkov zachovali počas približne 50 miliónov rokov vývoja hadov. Štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences sa zatiaľ sústredila na jednu významnú skupinu toxínov – metaloproteinázy.

K lieku pre ľudí je teda ešte ďaleko. Carroll predpokladá, že prvé praktické využitie by mohlo prísť vo veterinárnej medicíne. Ak sa však princíp osvedčí aj pri ďalších toxínoch, krv hadov môže ukázať cestu k lacnejším, bezpečnejším a univerzálnejším protijedom.