Vedci chcú elektráreň vo vesmíre. Slnko by svietilo nonstop

Vedci skúmajú solárne elektrárne vo vesmíre, ktoré by zbierali slnečnú energiu na orbite a posielali ju späť na Zem.

Myšlienka vesmírnej solárnej elektrárne znie ako plán zo sci-fi filmu, no v skutočnosti ju už roky skúmajú univerzity, NASA, ESA aj britské energetické tímy.

Princíp je prekvapivo jednoduchý. Obrovský satelit so solárnymi panelmi by na orbite zbieral slnečné žiarenie, premieňal ho na elektrinu a tú by potom bezdrôtovo posielal na Zem pomocou vysokofrekvenčných rádiových vĺn. Na zemi by energiu zachytávala veľká prijímacia anténa, takzvaná rectenna, ktorá by ju premenila späť na elektrinu pre sieť. Výhoda? Vo vesmíre neexistuje noc, oblaky ani zlé počasie, takže takýto systém by mohol vyrábať energiu oveľa stabilnejšie než solárne farmy na Zemi.

Pozrite si vysvetlenie ESA, ako by mohla fungovať solárna elektráreň na orbite a prečo ju vedci skúmajú ako možný zdroj stabilnej čistej energie:

Háčik je v mierke. Takáto elektráreň by nebola malý satelit, ale obrovská konštrukcia poskladaná z modulov, pravdepodobne robotmi priamo na orbite. The Conversation upozorňuje, že problémom sú štarty rakiet, cena, emisie, poškodenie panelov vesmírnym odpadom aj rýchlejšia degradácia materiálov v drsnom prostredí mimo atmosféry.

Napriek tomu sa veci pohli. Caltech v roku 2023 oznámil, že jeho experiment MAPLE dokázal bezdrôtovo preniesť energiu vo vesmíre a zaznamenať signál aj na Zemi. Nebola to komerčná elektráreň, skôr malý dôkaz, že fyzika funguje.

Európska vesmírna agentúra ESA zároveň rozvíja iniciatívu SOLARIS, ktorá skúma, či by sa solárna energia z orbity mohla raz stať súčasťou európskej energetiky. ESA tvrdí, že technológia je lákavá najmä preto, že by dokázala dopĺňať veterné a pozemské solárne zdroje, ktoré závisia od počasia.

Zatiaľ teda nejde o zázračné riešenie klimatickej krízy. Skôr o veľký experiment, ktorý môže ukázať, či sa ľudstvu oplatí postaviť elektráreň tam, kde Slnko nikdy nezapadá.