ChatGPT si pamätá vaše kliknutia aj stlačenia klávesov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ChatGPT dostáva funkciu Computer History, ktorá si dokáže vytvárať históriu práce používateľa na počítači. Namiesto snímok obrazovky zaznamenáva udalosti a môže si všimnúť kliknutia či používanie klávesnice – čo okamžite otvára otázky o súkromí.

Zdroj: Freepik.com

Počítač môže vedieť oveľa viac o vašom pracovnom dni, než si dokážete večer vybaviť vy sami. OpenAI začalo v desktopovej aplikácii ChatGPT pre macOS zavádzať funkciu Computer History, ktorá má umelej inteligencii pomôcť pochopiť, ako používateľ pracuje.

Podľa The Verge systém premieňa aktivitu používateľa na časovú os, ku ktorej sa následne môžu vracať ChatGPT aj Codex. V praxi tak môže AI napríklad nájsť dokument, na ktorom ste predtým pracovali, zistiť kontext rozrobenej úlohy alebo vám zrekapitulovať časť pracovného dňa. Funkcia má zároveň pomáhať pri navrhovaní automatizácií.

Najväčšiu pozornosť však priťahuje spôsob zaznamenávania aktivity. Computer History podľa OpenAI neukladá obrázky, video ani zvuk. Namiesto toho pracuje s takzvanými „events“ – udalosťami opisujúcimi činnosť na počítači. The Verge uvádza, že systém tak môže zachytávať napríklad kliknutia a stlačenia klávesov.

Pripomína to funkciu Windows Recall od Microsoftu, rozdiel je však zásadný. Recall bol postavený najmä na snímkach obrazovky, zatiaľ čo riešenie OpenAI má fungovať bez neustáleho vytvárania obrazového záznamu.

Dôležité je aj to, že Computer History má byť opt-in – používateľ ju musí zapnúť. Vybrané aplikácie a webové stránky možno z histórie vylúčiť a jednotlivé záznamy odstrániť. Podľa produktového manažéra OpenAI Ariho Weinsteina má systém automaticky ignorovať obsah otvorený v súkromných či inkognito kartách prehliadača.

Novinka ukazuje, kam sa osobní AI asistenti posúvajú. Už nemajú iba odpovedať na otázky. Majú si pamätať kontext našej práce a pokračovať tam, kde sme skončili. Práve hranica medzi užitočnou pamäťou a príliš podrobným sledovaním však môže rozhodnúť o tom, ako používatelia podobné funkcie prijmú.