AI nikdy nespí. Možno je to jej najväčší problém

Umelá inteligencia funguje nepretržite, no vedci z Carnegie Mellon University a University of Maryland tvrdia, že práve pravidelný „spánok“ by mohol zlepšiť jej pamäť aj schopnosť riešiť zložité úlohy. Inšpiráciu našli priamo v ľudskom mozgu.

AI nikdy nespí. Servery pracujú nepretržite a veľké jazykové modely odpovedajú na otázky vo dne aj v noci. Nový výskum však naznačuje, že práve neustála aktivita môže byť ich slabinou.

Vedci z Carnegie Mellon University a University of Maryland prišli s nezvyčajným nápadom: umelá inteligencia by mala mať vlastnú formu spánku. Nie preto, že by sa unavila, ale preto, aby si dokázala lepšie usporiadať informácie a efektívnejšie premýšľať.

Inšpiráciou sa stala neuroveda. Počas ľudského spánku mozog opakovane prehráva zážitky z dňa a prenáša ich z krátkodobej do dlhodobej pamäte. Tento proces, známy ako konsolidácia pamäte, pomáha ľuďom učiť sa a robiť lepšie rozhodnutia. Výskumníci sa pokúsili vytvoriť podobný mechanizmus aj pre veľké jazykové modely.

Keď sa virtuálna „pracovná pamäť“ modelu zaplní, systém na chvíľu zastaví prijímanie nových vstupov. Namiesto toho opakovane spracováva už získané informácie, reorganizuje ich a ukladá do stabilnejších vnútorných štruktúr. Až potom pokračuje v práci.

Výsledky prekvapili aj samotných autorov. Modely, ktoré dostali viac času na tento druh odpočinku, dosahovali lepšie výsledky pri úlohách vyžadujúcich hlboké uvažovanie a prácu s veľmi dlhým kontextom. Najvýraznejšie zlepšenia sa objavili práve pri najnáročnejších problémoch.

Neznamená to, že budúce chatboty budú doslova spať osem hodín denne. Skôr ide o nový princíp fungovania umelej inteligencie: namiesto neustáleho prívalu dát môže byť výhodnejšie občas zastaviť, premyslieť si minulosť a až potom pokračovať ďalej.

Možno sa tak ukazuje, že jedna z najdôležitejších lekcií pre stroje pochádza priamo od ľudského mozgu. Niekedy totiž viac práce nevznikne z nepretržitej aktivity, ale práve z dobre načasovaného odpočinku.