Ďalší Starlink sa rozpadol: Obežná dráha má nový problém

Satelit Starlink 34343 náhle stratil spojenie vo výške okolo 560 kilometrov a sledovacie systémy krátko nato zaznamenali desiatky objektov v jeho okolí. SpaceX hovorí len o „anomálii“, no už druhý podobný incident za pár mesiacov znovu otvára otázku, čo sa deje na čoraz preplnenejšej nízkej obežnej dráhe Zeme.

Na obežnej dráhe Zeme sa odohral ďalší moment, ktorý pôsobí skôr ako varovanie než ako obyčajná technická porucha. SpaceX potvrdila, že v nedeľu 29. marca 2026 stratila komunikáciu so satelitom Starlink 34343 po tom, čo na orbite zažil nešpecifikovanú „anomáliu“. Spoločnosť neuviedla, čo presne sa stalo, no firma LeoLabs, ktorá sleduje objekty vo vesmíre, uviedla, že okamžite zaznamenala desiatky objektov v blízkosti satelitu. To silno naznačuje fragmentáciu, teda rozpad alebo menší výbuch priamo na orbite.

Incident sa odohral vo výške približne 560 kilometrov nad Zemou, teda v pásme nízkej obežnej dráhy, ktoré je už dnes extrémne vyťažené. Podľa The Verge sa tam momentálne sleduje viac ako 24 000 objektov vrátane vesmírneho odpadu a približne 10 000 satelitov Starlink. Každý nový rozpad je preto problém nielen pre SpaceX, ale aj pre ostatné misie, stanice a budúce štarty.

Ako vlastne vyzerá sieť Starlink na orbite a prečo je nízka obežná dráha čoraz citlivejšia na každý podobný incident? Toto video pomôže pochopiť, prečo aj malý rozpad satelitu vyvoláva vo vesmírnom priemysle taký rozruch:

Najväčšia záhada je, že nejde o prvý podobný prípad. Už v decembri 2025 SpaceX stratila spojenie s iným satelitom Starlink a aj vtedy sa objavili desiatky úlomkov. Reuters vtedy uviedol, že podľa LeoLabs bol pravdepodobnou príčinou vnútorný energetický zdroj, nie zrážka s iným objektom. Teraz sa scenár nápadne opakuje.

SpaceX zatiaľ tvrdí, že nové úlomky nepredstavujú riziko pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu ani pre misiu Artemis II a očakáva sa, že zvyšky zhoria v atmosfére v priebehu niekoľkých týždňov. To však nemení podstatu problému. Keď sa podobné incidenty začnú opakovať v najrušnejšej časti orbity, už nejde len o chybu jedného satelitu. Ide o signál, že éra megakonštelácií môže narážať na svoje prvé vážne limity.