Môže sa AI „zfetovať“? Vedci to vyskúšali

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Vedci skúšali „nadávkovať“ veľké jazykové modely ako ChatGPT či Gemini psychedelickými podnetmi. Výsledok? Umelá inteligencia dokáže presvedčivo simulovať stav po LSD či psilocybíne – no zároveň to môže byť nebezpečné.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Znie to ako experiment z futuristického románu: dať umelej inteligencii „100 mikrogramov LSD“ a sledovať, čo sa stane. Presne to však urobil tím výskumníkov, ktorí testovali, či veľké jazykové modely dokážu realisticky napodobniť psychedelické zážitky.

Modely ako ChatGPT, Gemini, Claude, Llama či Falcon dostali slovné zadania, aby z pohľadu prvej osoby opísali účinky LSD, psilocybínu, ayahuascy alebo meskalínu. Vzniklo 3 000 „trip reportov“, ktoré vedci porovnali s viac než tisíckou autentických ľudských zážitkov.

Podľa autora štúdie Ziva Ben-Ziona z Haifskej univerzity bola podobnosť prekvapivo vysoká. Jazykové modely dokázali reprodukovať bohaté, koherentné opisy zmenených stavov vedomia. Problém je v tom, že len simulujú štatistickú štruktúru textu. Nemajú vedomie, emócie ani neurobiologické zmeny.

A práve tu vzniká riziko. Čoraz viac ľudí sa obracia na AI ako na „trip-sittera“ – sprievodcu počas psychedelického zážitku. Výskumníci však varujú, že model môže v stave úzkosti alebo paranoje generovať jazykovo presvedčivé, no klinicky nebezpečné odpovede. Navyše, antropomorfizácia AI môže u zraniteľných ľudí posilniť bludy alebo emocionálnu závislosť.

Štúdia preto vyzýva na zavedenie jasných hraníc: modely by mali používateľom neustále pripomínať, že nie sú ľudia, a nesmú sa zapájať do romantických či sebapoškodzujúcich konverzácií.

Umelá inteligencia dokáže napodobniť jazyk zmeneného vedomia. To však neznamená, že ho prežíva. A už vôbec to neznamená, že by sme jej mali zveriť vlastnú psychiku.