Vedci rozlúštili faraónovu kliatbu: Toto je jej tajomstvo

Kliatba spôsobila predčasnú smrť nespočetného množstva výskumníkov.

Najnovší výskum skúma záhadnú "faraónovu kliatbu", ktorá zrejme postihovala tých, ktorí sa odvážili narušiť posvätnosť staroegyptských hrobiek. Štúdia uverejnená v časopise Journal of Archaeological Science vyvracia zaužívané predstavy a prináša provokatívnu teóriu: kliatba mohla súvisieť s náhodným vystavením sa rádioaktívnemu jadrovému odpadu uloženému na starovekých pohrebiskách.

Štúdia uvádza nápadné paralely medzi staroegyptskými textami a jadrovou technológiou, čo naznačuje nevídanú úroveň vedeckej sofistikovanosti. Texty datované do obdobia 2300 - 2100 rokov pred n. l., ako sú Texty pyramíd a Texty kefory, obsahujú zmienky o procesoch premeny pripomínajúcich materiály na báze uránu, napríklad opisy "Osirisových javov" naznačujú pochopenie uvoľňovania jadrovej energie a premeny hmoty - energie.

Okrem toho symbolické odkazy na materiály ako "šafranové koláče" pripomínajú materiály súvisiace s uránom, čo naznačuje skorú znalosť alebo používanie rádioaktívnych prvkov. Zaujímavé je, že archeologické dôkazy poukazujú na rituály zahŕňajúce pochovávanie "nenávidených exkrementov" v podzemných kryptách, čo možno odráža skoré poznanie metód likvidácie rádioaktívneho odpadu.

V štúdii sa skúma aj usporiadanie egyptských hrobiek a naznačuje sa, že neprirodzené žiarenie pozorované v týchto štruktúrach zodpovedá modelom zhodným s ukladaním jadrového odpadu. Symbolické motívy nájdené na kamenných nádobách, ktoré predstavujú rôzne druhy žiarenia, naznačujú uvedomovanie si nebezpečenstiev spojených s vystavením radiácii.

Okrem toho textové odkazy na spracovanie "magického jedla", pri ktorom sa využívajú pokročilé techniky, ako je difúzia a odstreďovanie, naznačujú sofistikované chápanie procesov zušľachťovania materiálov podobných jadrovej technológii. Podľa štúdie tieto zistenia spochybňujú tradičné vysvetlenie "faraónovej kliatby" a namiesto toho naznačujú súvislosť s prítomnosťou rádioaktívnych materiálov v hrobkách.

Túto hypotézu podporujú historické správy o nezvyčajne vysokom výskyte rakoviny a iných symptómov naznačujúcich chorobu z ožiarenia medzi výskumníkmi, ktorí sa podieľali na vykopávkach hrobiek. Významné osobnosti, ako napríklad lord Carnarvon a Arthur Weigall, ktorých životy sa prelínali s vykopávkami Tutanchamónovej hrobky, po vykopávkach hrobiek predčasne zomreli.

Hoci Howarda Cartera, hlavného archeológa zodpovedného za objavenie Tutanchamónovej hrobky, rovnaký osud nepostihol, štúdia poukazuje na veľké riziko náhodného vystavenia sa rádioaktívnym prvkom na starovekých pohrebiskách. To dodáva "faraónovej kliatbe" nový rozmer a prepája ju so záhadami jadrovej technológie a starovekej egyptskej civilizácie.