Desivý a vzrušujúci svet zo série Žatva smrti sa vracia: 13 poviedok v knihe Kosenie

Úspešná séria Žatva smrti pokračuje novými strhujúcimi príbehmi z desivého, no fascinujúceho sveta koscov! Je tu Kosenie.

Spoločenstvo koscov ukrýva nespočetné množstvo príbehov, ktoré ešte neboli rozpovedané. Prešli celé storočia, odkedy na seba Nimbus vzal úlohu starať sa o ľudstvo. Skôr ako sa Goddard pokúsil všetko obrátiť hore nohami, ľudia žili dlhé roky vo svete bez hladu, chorôb či smrti. Vo svete, kde populáciu regulovali práve kosci.

Kosci rozhodujú o živote a smrti. Majú unikátnu metódu, ako regulujú tento svet. V poviedkových príbehoch sa vracajú staré postavy a spoznávame nové. Neal Shusterman si prizval ďalších skvelých autorov, ako David Yook, Jarod Shusterman, Michael H.Payne, Sofía Lapuente, Michelle Knowlden a Joelle Shusterman. Skvele vykreslili dystopický svet, opäť ponúkajú čosi nové, neopozerané a bezpochyby vás vtiahnu, ak ste si obľúbili prvé tri diely.

Svet koscov je precízne premyslený, všetky postavy majú svoje charaktery, neraz zložité, no prepracované. Príbehom nechýbajú dobré zápletky a nečakané zvraty. V knihe Kosenie je 13 príbehov, takže určite si nájdete ten svoj, možno i viaceré. Napríklad Impozantná s Marie Curieovou. Alebo Nikdy sa nezahrávaj so zvieratami, Anastáziin tieň, Romantika a smrť, či Smrteľné plátno.

Neal Shusterman v spolupráci s ďalšími talentovanými autormi odhaľuje v poviedkovej knihe, nadväzujúcej na fenomenálnu bestsellerovú trilógiu, tajomstvá a minulosť obľúbených postáv, no predstaví i nových hrdinov a nových nepriateľov.

Séria Žatva smrti obsahuje:

KOSEC
NIMBUS
POSOL
KOSENIE (Poviedky k sérii Žatva smrti)

Prečítajte si úryvok z knihy kosenie:

„Chce to len čas, Susan,“ upokojoval ju Michael. „Dievča, ktorým si kedysi bola, čoskoro upadne do zabudnutia a ty sa celkom zžiješ so svojou novou identitou.“
Michaelovi sa to ľahko hovorilo, on bol koscom už päť rokov. Ktovie, ako dlho trvalo jemu, kým sa „zžil“ so svojou identitou. Bol skrz-naskrz Faradayom, takže si ho ani nedokázala predstaviť ako niekoho iného.
Som Marie. Nie Susan. Neustále si to musela opakovať, pretože nestačilo vystupovať ako kosec Marie Curieová, musela tak samu seba začať aj vnímať. Precítiť tú skutočnosť. Byť verejne známou osobou je jedna vec, ale vpliesť tú osobu aj do svojho myslenia je niečo iné. Pripadalo jej to ako premýšľať v inom jazyku.
„Časom to prestane byť rola, ktorú hráš, a stane sa to tvojou súčasťou,“ uisťoval ju Faraday. „A mám tušenie, že keď sa tak stane, budeš impozantná!“
No zatiaľ sa tak vôbec necítila. Jej prvé mesiace kosenia ubehli nezaujímavo. Prakticky. Čisto funkčne. Urobila si svoju prácu, no ešte sa jej nepodarilo nájsť spôsob, ktorý by ju definoval. Premkýnal ju pocit, že svoje povolanie vykonáva lajdácky a bez  cieľa.
V takomto rozpoložení prišla Susan – nie... Marie – v Roku plachetníka na Jesenné konkláve. Na svoje prvé, odkedy sa stala plnohodnotným koscom. Naivne si myslela, že prežiť veľkolepé zhromaždenie koscov bude ľahšie, keď už nebude len obyčajnou učnicou... ale nemohla sa mýliť viac.
Väčšina koscov dorazila autami bez šoférov – omnimobilmi, či v prípade tých pompéznejších limuzínami, no Marie prišla na svojom starom Porsche z Veku smrteľnosti, ktoré sama šoférovala. Daroval jej ho syn muža, ktorého skosila. Keď vystúpila, neodovzdala auto do rúk členovi Koseckej gardy, aby ho odviezol, ale otočila sa k zhromaždenému davu.
„Je tu niekto, kto vie šoférovať neautonómne auto mimo siete s manuálnou prevodovkou?“
Zdvihlo sa len zopár rúk. Vybrala si mladého muža zhruba vo svojom veku. Mohol mať tak devätnásť. Keď si uvedomil, že si zvolila jeho, vystúpil dopredu, nedočkavý ako malé šteňa.
„Opatrne, je silné,“ varovala ho.
„Áno, Vaša ctihodnosť. Ďakujem, Vaša ctihodnosť. Budem opatrný, Vaša ctihodnosť.“