Slnečná sústava môže byť posiata troskami z mimozemských civilizácií: Je len otázkou času, kedy narazíme na nejaké

Jeden zaujímavý objekt sme už minuli, nemali by sme túto chybu zopakovať.

Na jeseň roku 2017 dorazil do našej Slnečnej sústavy z medzihviezdneho priestoru obrovský objekt nezvyčajného tvaru. Oproti svojmu tradičnému stvárneniu bol tento neskutočne plochý, no zároveň úžasne dlhý, teda v tvare, aký by príroda len ťažko vytvorila.

Je prekvapujúce, že takýto objekt dokázal prežiť dlhú cestu a že prešiel aj z našej Slnečnej sústavy. Hoci sa oficiálne predpokladá, že ide o kométu alebo asteroid, mnohí vedci radšej používajú názov Oumuamua a veria, že ho vytvorila mimozemská civilizácia a môže ísť o slnečnú plachtu alebo iný „stratený“ komponent.

Ak budeme pokračovať v tejto myšlienke, môžeme prísť k záveru, že Slnečná sústava môže byť plná „vesmírneho odpadu“ mimozemských civilizácií. Takže sme blízko, aby sme nejaké našli – dokonca aj tu na Zemi, čo dokazuje, že nie sme jediní obyvatelia vesmíru.

Tento konkrétny „odpad“ nemusí byť nutne hmatateľný, môže to byť napríklad zatúlaný rádiový signál, keďže aj ľudstvo toho veľa vysiela do vesmíru. V lete 2021 spustila americká Harvardská univerzita projekt Galileo, ktorý je špeciálne zameraný na hľadanie objektov, ktoré sa (pravdepodobne) dajú nájsť v blízkosti Zeme.

Vidieť znovu objekt ako Oumuamua si vyžaduje veľké šťastie, ale ak sa nejaký zrazí s našou planétou, jeho pozostatky sa dajú ľahšie nájsť zo zeme/pôdy, no zatiaľ sme po nich neorganizovali žiadne pátranie.

Na začiatku roku 2014 sa napríklad medzihviezdny objekt s názvom CNEOS 2014-01-08 zrútil neďaleko Papuy-Novej Guiney. Takmer 45-centimetrový „meteorit“ odhalila už jeho rýchlosť, keďže vďaka nameraným 60 km/s mohol vzniknúť len v inej sústave. Jeho kúsky by bolo treba vyloviť z hlbín Tichého oceánu, čo nebude ľahká úloha.

Stálo by za to identifikovať aj objekty obiehajúce okolo Zeme a na to budú vhodné prístroje observatória Vera C. Rubin. Tie sú schopné odfiltrovať malé, rýchlo sa pohybujúce objekty, dokonca na nepravidelnej trajektórii, čo nám umožňuje urobiť veľký krok vpred v poznávaní vesmíru.