V Číne našli kameň v ústach mŕtveho. Bol to zubný implantát?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

V 2300 rokov starom hrobe z obdobia čínskeho štátu Qin objavili archeológovia malý valcovitý kameň na mimoriadne zvláštnom mieste – v poškodenej oblasti čeľuste. Spočiatku pripomínal primitívny zubný implantát, detailná analýza však priniesla oveľa komplikovanejšiu záhadu.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

V ústach človeka pochovaného pred približne 2300 rokmi našli niečo, čo tam na prvý pohľad vôbec nemalo byť. Malý valcovitý kameň ležal v patologicky poškodenej oblasti pri pravom hornom druhom molári a okamžite vyvolal nezvyčajnú otázku: pokúšali sa ľudia v starovekej Číne nahrádzať zuby?

Nález pochádza z hrobu M280 na pohrebisku Beishenjiaqiao v meste Si-an v čínskej provincii Shaanxi. Lokalita je spojená s komunitami štátu Qin z obdobia bojujúcich štátov, približne z rokov 475 až 221 pred naším letopočtom.

Predmet zaujal najmä svojím tvarom a polohou. Analýza ukázala, že ide o karbonátovú horninu. Ak by však kameň skutočne slúžil ako primitívny implantát a človek ho používal počas života, vedci očakávali niekoľko jasných stôp.

Výskumníci z Jilin University, Xi’an Institute of Cultural Relics Protection and Archaeology a Zhengzhou University preto skúmali čeľusť pomocou rádiografie, mikroskopie a ďalších metód. Nenašli známky upevnenia kameňa, jeho zámerného opracovania ani opotrebovanie spôsobené žuvaním. Chýbala tiež reakcia okolitej kosti, ktorá by podporovala predstavu dlhodobého používania.

Samotná čeľusť pritom vykazovala vážne patologické poškodenie vrátane abscesu. Teória starovekého zubného implantátu preto podľa novej štúdie publikovanej v npj Heritage Science nemá dostatočnú oporu.

Záhada sa tým však nevyriešila. Kameň mohol byť vložený do úst až po smrti, napríklad z rituálnych dôvodov. Rovnako ho tam mohol dostať pohyb pôdy alebo iné procesy prebiehajúce počas stáročí v hrobe.

A práve tu archeológom chýba rozhodujúca stopa. Presná poloha kameňa voči sedimentu nebola pred jeho vybratím dostatočne zdokumentovaná. Po viac než dvoch tisícročiach tak stále nevieme, prečo tento zvláštny predmet skončil práve medzi pozostatkami zubov.