Jediné slovo zmenilo fotenie: Nikto nevie, kto bol prvý

Fráza „povedz sýýýr“ zrejme odštartovala v USA v 40. rokoch, no väčšou záhadou je, prečo sa ľudia predtým na fotografiách takmer vôbec neusmievali. Najstaršia známa novinová zmienka pochádza z roku 1943 a úsmev sa stal normou až v 20. storočí.

Ľudia si dnes bez úsmevu fotku ani poriadne nevedia predstaviť. Lenže väčšinu 19. storočia vyzerali portréty skôr ako malé súdne procesy než zachytené šťastné chvíle. A práve preto je história slova „cheese“ oveľa zaujímavejšia, než sa zdá.

Najstaršia známa zmienka o tom, že pri fotografovaní treba povedať „cheese“, sa objavila v amerických novinách The Big Spring Herald v roku 1943. Bývalý veľvyslanec Joseph E. Davies tam vysvetľoval, že ide o jednoduchý trik, ako na snímke vyzerať príjemnejšie. Naznačil pritom, že sa ho naučil od významného politika. Často sa preto špekuluje o Franklinovi D. Rooseveltovi, no istý dôkaz chýba. Presne povedané: nevieme, kto to povedal ako prvý, iba to, že fráza sa v tom čase už šírila v americkom prostredí.

Toto video od George Eastman Museum pekne ukazuje, ako sa menila technika aj kultúra fotografovania – a prečo úsmev na portrétoch vôbec nebol samozrejmosťou:

https://youtube.com/playlist?list=PLH_FfjHEuvR5buQpLmpPbSMONaUn4MwqM&si=tcGwE4nlmOyB9kBG

Prečo teda na starých fotkách ľudia nevyzerajú veselo? Dôvodov bolo viac. Dlhé expozičné časy hrali rolu najmä v začiatkoch fotografie, keď dagerotypie v 40. rokoch 19. storočia vyžadovali desiatky sekúnd až viac než minútu pokoja. Odborníci však upozorňujú, že technika sama o sebe všetko nevysvetľuje, pretože už od polovice storočia bolo možné fotografovať aj za pár sekúnd. Väčší vplyv mali spoločenské normy: portrét mal pôsobiť dôstojne, upravene a vážne, podobne ako maľovaný obraz. Otvorený úsmev sa často spájal s nevkusom, opitosťou či ľahkovážnosťou. Svoje urobil aj zlý stav chrupu a fakt, že fotografia bola drahá a pre mnohých predstavovala možno jediný portrét za život.

Zlom prišiel s Kodakom. Firma Georgea Eastmana po roku 1888 sprístupnila fotenie masám a model Brownie za jeden dolár v roku 1900 urobil z fotografie každodennú záležitosť. Keď sa k tomu pridali hollywoodske filmy, reklama a kultúra momentiek, úsmev sa v 20. a najmä v 20. až 30. rokoch stal novým štandardom. Inými slovami: neusmievali sa menej preto, že boli smutní. Neusmievali sa preto, že doba od nich chcela niečo úplne iné.