Futuristi tvrdia: Do roku 2050 môžeme žiť 1 000 rokov

Nie je to sci-fi. Technológia môže priniesť „praktickú nesmrteľnosť“ – ale možno len pre vyvolených.

Podľa technologických vizionárov ako Ray Kurzweil, Ian Pearson či Aubrey de Grey sa blížime k bodu, keď ľudská životnosť môže byť desaťnásobná oproti dnešku. Nie rečami o zdravom starnutí do stovky – ale tisíc rokov života, vďaka kombinácii umelej inteligencie, robotiky, genetických zásahov a digitálneho prenosu vedomia.

Kurzweil predpovedá, že už v roku 2029 umelá inteligencia prekoná ľudskú a do roku 2045 dôjde k zlúčeniu človeka so strojom. Rozhrania mozog-počítač, nanoboty v tele a cloudové vedomie majú priniesť nesmrteľnosť mysle a kolektívnu inteligenciu silnejšiu miliónkrát oproti dnešku. Pearson zas hovorí o genetických úpravách, liečbe rakoviny, opravách poškodených buniek a dokonca o prenose vedomia do nových umelých tiel. De Grey ide ešte ďalej – tvrdí, že starnutie bude do roku 2050 liečiteľné ako bežná choroba.

Lenže techno-optimistická vízia má aj tienisté stránky. Kritici upozorňujú na nerovný prístup – na začiatku si takýto „upgrade“ budú môcť dovoliť len superbohatí. Okrem etických a spoločenských otázok tu zostáva aj neistota, ako by ľudský mozog zvládal život dlhý stovky rokov. A jedna z najväčších otázok znie: Čo by sa stalo s našou motiváciou a ambíciami, ak by sme vedeli, že máme pred sebou tisícročie?

Futuristi sa zhodujú, že nie je otázka, či tieto technológie prídu, ale kedy. A ak sa nemýlia, polovica tohto storočia môže byť začiatkom éry, kedy smrť prestane byť samozrejmosťou.